vytrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo) trhaním uvoľniť, oddeliť niečo pevné, upevnené, pevne tkvejúce v niečom: v. zub, v. necht, vlas; v. list z knihy; v. rastlinu; Granát vytrhol mu kus mäsa. (Tat.) Písal na papieri vytrhnutom z písanky. (Min.); pren.: Vytrhni obraz môj z pamäti (Sládk.) zabudni na mňa. Zlo treba vytrhnúť i s koreňom (Kuk.) úplne ho zlikvidovať.
2. (čo komu, čo komu z čoho, čo z čoho) prudkým pohybom vziať, zobrať; prudko vytiahnuť: Vytrhol som mu nožík a bodol som. (Jes-á) Otec mu vytrhol knihu z ruky. (Gráf) Vytrhol z nohavíc vreckovku a utrel si nos. (Bod.)
3. (čo z čoho) oddeliť, vyňať z nejakej súvislosti: Čo vyvolalo ich záujem, to vytrhli zo širšieho kontextu. (Piš.) Bude môcť povedať, že sú to vytrhnuté slová a myšlienky. (A. Mat.)
4. (koho z čoho) rušivo zasiahnuť do stavu, v ktorom sa niekto nachádza, vyrušiť: Z krásnych snov vytrhol ho výkrik. (Kuk.) Helena vytrhnutá z dúm zdvihla oči. (Tim.)
5. hovor. (koho z čoho, koho) dostať z niečoho nepríjemného, nemilého, vyslobodiť, zachrániť: Fatima vytrhla ho z nebezpečenstva. (Záb.) Ten človek ma vytrhol z nešťastia. (Stod.) Dám vám prácu, vytrhnem vás z biedy. (Žáry) Vytrhla ho z pazúrov smrti. (Laz.) Anna, moja spása! Tys’ ma vytrhla. (Vaj.) Aby nie môj výplatok, boli by sme v dlhoch. Ten nás vytrhol. (Kuk.) Myslíte si, že vás tento dvor vytrhne? (Karv.)
6. expr. (koho z čoho) odlúčiť od istého prostredia (obyč. násilím, proti vôli): Vytrhli ma z rodinného kruhu. (Barč.) Vytrhli ste ma zo sveta, v ktorom som skvele uplatňoval svoje schopnosti. (Urb.) Vytrhli ma z otcovskej pôdy. (Vaj.)
7. trochu zastar. vydať sa do boja, vyraziť, vytiahnuť: Náš kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Vytrhol z Devína s nepatrnou jazdou. (Jégé);
nedok. vytrhávať i vytŕhať, -a, -ajú i vytrhovať, -uje, -ujú, zried. i vytrhúvať, -a, -ajú
|| vytrhnúť sa
1. (komu z čoho) trhnutím sa uvoľniť, vyslobodiť zo zovretia, z pripútania ap.: Vytrhol sa mu z náručia. (Kuk.) Žrebec vytrhol sa gazdovi z rúk. (Žáry)
2. (z čoho) vyrušiť sa, náhle prerušiť niečo: Vytrhol sa zo spánku. (Ondr.) Vytrhol sa z dumania. (Kuk.)
3. expr. (z čoho, odkiaľ) odísť, vzdialiť sa z nejakého prostredia, náhle opustiť nejaké prostredie: Nevedel by sa vytrhnúť z prostredia, v ktorom sa preberali otázky výtvarné. (Al.);
nedok. vytrhávať sa i vytrhovať sa i vytŕhať sa