Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vytrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím uvoľniť, oddeliť: v. zub vytiahnuť; v. si vlas, v. list z písanky

2. prudko vziať, vytiahnuť: v-li mu nôž z ruky

3. vyčleniť (zo súvislosti), vyňať: veta v-tá z kontextu

4. vyrušiť: v. spiaceho zo sna

5. hovor. dostať, vyslobodiť z nepríjemnej situácie: to nás nev-e z biedy, z nešťastia

6. expr. násilím odlúčiť: v-li ho z rodného prostredia;

nedok. vytŕhať -a, vytrhávať -a, vytrhovať

// vytrhnúť sa

1. trhnutím sa uvoľniť (zo zovretia): v. sa z objatia

2. vyrušiť sa: v. sa zo zadumania;

nedok. vytŕhať sa, vytrhávať sa, vytrhovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vytrhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; vytrhnúť sa

vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z ústukĺznuťušmyknúťšmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stolaprekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávkaexpr. umyknúť: vtáčik umykol z klietkyexpr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnostivykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatiavymknúť savymyknúť savytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúkvypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť


vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo snavybúriťvyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli)fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojípristihnúťprichytiťdochytiťdolapiťprekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho


vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vytrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) trhaním uvoľniť, oddeliť niečo pevné, upevnené, pevne tkvejúce v niečom: v. zub, v. necht, vlas; v. list z knihy; v. rastlinu; Granát vytrhol mu kus mäsa. (Tat.) Písal na papieri vytrhnutom z písanky. (Min.); pren.: Vytrhni obraz môj z pamäti (Sládk.) zabudni na mňa. Zlo treba vytrhnúť i s koreňom (Kuk.) úplne ho zlikvidovať.

2. (čo komu, čo komu z čoho, čo z čoho) prudkým pohybom vziať, zobrať; prudko vytiahnuť: Vytrhol som mu nožík a bodol som. (Jes-á) Otec mu vytrhol knihu z ruky. (Gráf) Vytrhol z nohavíc vreckovku a utrel si nos. (Bod.)

3. (čo z čoho) oddeliť, vyňať z nejakej súvislosti: Čo vyvolalo ich záujem, to vytrhli zo širšieho kontextu. (Piš.) Bude môcť povedať, že sú to vytrhnuté slová a myšlienky. (A. Mat.)

4. (koho z čoho) rušivo zasiahnuť do stavu, v ktorom sa niekto nachádza, vyrušiť: Z krásnych snov vytrhol ho výkrik. (Kuk.) Helena vytrhnutá z dúm zdvihla oči. (Tim.)

5. hovor. (koho z čoho, koho) dostať z niečoho nepríjemného, nemilého, vyslobodiť, zachrániť: Fatima vytrhla ho z nebezpečenstva. (Záb.) Ten človek ma vytrhol z nešťastia. (Stod.) Dám vám prácu, vytrhnem vás z biedy. (Žáry) Vytrhla ho z pazúrov smrti. (Laz.) Anna, moja spása! Tys’ ma vytrhla. (Vaj.) Aby nie môj výplatok, boli by sme v dlhoch. Ten nás vytrhol. (Kuk.) Myslíte si, že vás tento dvor vytrhne? (Karv.)

6. expr. (koho z čoho) odlúčiť od istého prostredia (obyč. násilím, proti vôli): Vytrhli ma z rodinného kruhu. (Barč.) Vytrhli ste ma zo sveta, v ktorom som skvele uplatňoval svoje schopnosti. (Urb.) Vytrhli ma z otcovskej pôdy. (Vaj.)

7. trochu zastar. vydať sa do boja, vyraziť, vytiahnuť: Náš kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Vytrhol z Devína s nepatrnou jazdou. (Jégé);

nedok. vytrhávať i vytŕhať, -a, -ajú i vytrhovať, -uje, -ujú, zried. i vytrhúvať, -a, -ajú

|| vytrhnúť sa

1. (komu z čoho) trhnutím sa uvoľniť, vyslobodiť zo zovretia, z pripútania ap.: Vytrhol sa mu z náručia. (Kuk.) Žrebec vytrhol sa gazdovi z rúk. (Žáry)

2. (z čoho) vyrušiť sa, náhle prerušiť niečo: Vytrhol sa zo spánku. (Ondr.) Vytrhol sa z dumania. (Kuk.)

3. expr. (z čoho, odkiaľ) odísť, vzdialiť sa z nejakého prostredia, náhle opustiť nejaké prostredie: Nevedel by sa vytrhnúť z prostredia, v ktorom sa preberali otázky výtvarné. (Al.);

nedok. vytrhávať sa i vytrhovať sa i vytŕhať sa

Morfologický analyzátor

vytrhnúť dokonavé sloveso
(ja) vytrhnem VKdsa+; (ty) vytrhneš VKdsb+; (on, ona, ono) vytrhne VKdsc+; (my) vytrhneme VKdpa+; (vy) vytrhnete VKdpb+; (oni, ony) vytrhnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vytrhol VLdsam+; (ona) vytrhla VLdsaf+; (ono) vytrhlo VLdsan+; (oni, ony) vytrhli VLdpah+;
(ty) vytrhni! VMdsb+; (my) vytrhnime! VMdpa+; (vy) vytrhnite! VMdpb+;
(nejako) vytrhnúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vytrhnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor