Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vytrhať dok. trhaním postupne odstrániť, oddeliť: v. burinu; v-né koľajnice; expr. uši ti v-ám! vyhrážanie;

nedok. vytŕhať -a, vytrhávať -a

vytrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím uvoľniť, oddeliť: v. zub vytiahnuť; v. si vlas, v. list z písanky

2. prudko vziať, vytiahnuť: v-li mu nôž z ruky

3. vyčleniť (zo súvislosti), vyňať: veta v-tá z kontextu

4. vyrušiť: v. spiaceho zo sna

5. hovor. dostať, vyslobodiť z nepríjemnej situácie: to nás nev-e z biedy, z nešťastia

6. expr. násilím odlúčiť: v-li ho z rodného prostredia;

nedok. vytŕhať -a, vytrhávať -a, vytrhovať

// vytrhnúť sa

1. trhnutím sa uvoľniť (zo zovretia): v. sa z objatia

2. vyrušiť sa: v. sa zo zadumania;

nedok. vytŕhať sa, vytrhávať sa, vytrhovať sa

vytrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) trhaním uvoľniť, oddeliť niečo pevné, upevnené, pevne tkvejúce v niečom: v. zub, v. necht, vlas; v. list z knihy; v. rastlinu; Granát vytrhol mu kus mäsa. (Tat.) Písal na papieri vytrhnutom z písanky. (Min.); pren.: Vytrhni obraz môj z pamäti (Sládk.) zabudni na mňa. Zlo treba vytrhnúť i s koreňom (Kuk.) úplne ho zlikvidovať.

2. (čo komu, čo komu z čoho, čo z čoho) prudkým pohybom vziať, zobrať; prudko vytiahnuť: Vytrhol som mu nožík a bodol som. (Jes-á) Otec mu vytrhol knihu z ruky. (Gráf) Vytrhol z nohavíc vreckovku a utrel si nos. (Bod.)

3. (čo z čoho) oddeliť, vyňať z nejakej súvislosti: Čo vyvolalo ich záujem, to vytrhli zo širšieho kontextu. (Piš.) Bude môcť povedať, že sú to vytrhnuté slová a myšlienky. (A. Mat.)

4. (koho z čoho) rušivo zasiahnuť do stavu, v ktorom sa niekto nachádza, vyrušiť: Z krásnych snov vytrhol ho výkrik. (Kuk.) Helena vytrhnutá z dúm zdvihla oči. (Tim.)

5. hovor. (koho z čoho, koho) dostať z niečoho nepríjemného, nemilého, vyslobodiť, zachrániť: Fatima vytrhla ho z nebezpečenstva. (Záb.) Ten človek ma vytrhol z nešťastia. (Stod.) Dám vám prácu, vytrhnem vás z biedy. (Žáry) Vytrhla ho z pazúrov smrti. (Laz.) Anna, moja spása! Tys’ ma vytrhla. (Vaj.) Aby nie môj výplatok, boli by sme v dlhoch. Ten nás vytrhol. (Kuk.) Myslíte si, že vás tento dvor vytrhne? (Karv.)

6. expr. (koho z čoho) odlúčiť od istého prostredia (obyč. násilím, proti vôli): Vytrhli ma z rodinného kruhu. (Barč.) Vytrhli ste ma zo sveta, v ktorom som skvele uplatňoval svoje schopnosti. (Urb.) Vytrhli ma z otcovskej pôdy. (Vaj.)

7. trochu zastar. vydať sa do boja, vyraziť, vytiahnuť: Náš kráľ neopovážil sa vytrhnúť do poľa proti odbojnému Kubovi. (Záb.) Vytrhol z Devína s nepatrnou jazdou. (Jégé);

nedok. vytrhávať i vytŕhať, -a, -ajú i vytrhovať, -uje, -ujú, zried. i vytrhúvať, -a, -ajú

|| vytrhnúť sa

1. (komu z čoho) trhnutím sa uvoľniť, vyslobodiť zo zovretia, z pripútania ap.: Vytrhol sa mu z náručia. (Kuk.) Žrebec vytrhol sa gazdovi z rúk. (Žáry)

2. (z čoho) vyrušiť sa, náhle prerušiť niečo: Vytrhol sa zo spánku. (Ondr.) Vytrhol sa z dumania. (Kuk.)

3. expr. (z čoho, odkiaľ) odísť, vzdialiť sa z nejakého prostredia, náhle opustiť nejaké prostredie: Nevedel by sa vytrhnúť z prostredia, v ktorom sa preberali otázky výtvarné. (Al.);

nedok. vytrhávať sa i vytrhovať sa i vytŕhať sa