tlačiť, -í, -ia, tlačený nedok.
1. (koho, čo, na čo, na koho i bezpredm.) pôsobiť vyvíjaním tlaku, vykonávať fyzický tlak, tisnúť: Zúfa, tlačiac ruku na čelo. (Kuk.) Oboma rukami mu tlačí na krk. (Min.) Miesto brzdy na plyn tlačí. (Šteinh.) Nuž ty laganisko, budeš nám ty žito tlačiť? (Kuk.) váľať; t. pri pôrode; pren. Kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme (J. Kráľ) utláčať; expr. Z našich šiestich učbárov už len jeden tlačí zem (Lask.) žije. Vždy ma len haníte a tlačíte do zeme (Tim.) ubíjate; kniž. Tlačí mu plecia štyridsaťpäť služobných rokov (Jes.) slúži už ...; niečo mu dušu, srdce, hruď tlačí niečo ho trápi, sužuje; hovor.: mora ho tlačí má pocit úzkosti, niečo ho tiesni, trápi; niečo mu jazyk tlačí rád by niečo povedal;
2. (čo, koho) tlakom posunovať, tisnúť: t. vozík; t. kameň; t. niečo, niekoho pred sebou; pren.: t. súpera (v hre); t. nepriateľa (vo vojne); Oni tlačia im [deťom] do nevinných úst studené, cudzie slová (Vaj.) nútia ich hovoriť cudzou rečou; pren. Začal vtedy Števa cieľavedome tlačiť o múr (Karv.) dostávať do ťažkej situácie.
3. (čo) lisovať: t. mušt (Hviezd.); t. olej zo semien; Budú myslieť, že sme ho [vínko] tlačili za Bradovskou bránou. (Kuk.)
4. (koho, čo) tlakom, váhou pôsobiť telesnú bolesť, omínať: Tlači ma v topánke. (Šolt.) Chrbát ho bolí, na žalúdku tlačí. (Taj.) Rovnošata ich ešte tlačila a omínala. (Sev.) Hnev mu tlačil hrdlo kŕčovite. (Kuk.)
● Každý vie, kde ho topánka (čižma, krpec) tlači (prísl.) každý najlepšie sám pozná svoje nedostatky, trápenia, problémy.
5. (koho) pôsobiť niekomu tieseň, starosti, ťažkosti; trápiť, súžiť; skľučovať: Biedy všelijaké tlačia ich ustavične. (Tim.) I neporiadok v izbe ju tlači. (Kuk.) Tlačil ich pocit vlastnej chudoby. (Jégé) Povedz všetko, čo ťa tlači. (Karv.)
6. hovor. (koho, čo, na koho, na čo) dôrazne sa na niekoho obracať, naliehať, usilovať sa o niečo: Exekútor na rozkaz banky bol nariadil, aby tlačil a prinútil direktora i jeho ženu usporiadať si túto trápnu dlžobu. (Jes.) Ale musíme to predsa skúsiť, — tlači Julo otca. (Gráf)
7. (čo i bezpredm.) mechanicky prenášať znaky písma al. rozličných obrazov na papier, plátno ap., zhotovovať tlačou: t. knihu, t. bankovky, t. noviny, časopisy; Vedel i pätorakým perom písať, i ako keby tlačil. (Taj.)
8. (čo) uverejňovať, vydávať tlačou: Písal slovenské verše, ktoré sa málo delili od tých, ako sa obyčajne tlačia. (Záb.)
9. (čo) nanášať na tkaninu farebné vzory;
opak. tlačievať, -a, -ajú;
dok. k 7, 8, 9 vytlačiť, k 9 i potlačiť
|| tlačiť sa
1. tlakom, násilím sa niekam dostávať, niekam prenikať, vynucovať si priestor, tisnúť sa; hrnúť sa: [Nemci] sa tlačili od Ružomberka na Turiec. (Ondr.) Videla som náš autobus, do ktorého sa tlačili ľudia. (Zát.) Horúčava tlačí sa medzi múry mesta. (Al.); slzy sa mu tlačia do očí je mu do plaču, chce sa mu plakať; pren.: Ošiaľ sa tlači do hlavy. (Pláv.) Neúspechy sa tlačili do cesty. (Al.); kniž. t. sa do popredia snažiť sa získať vedúce postavenie;
2. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tisnúť sa: Videl celé rodiny tlačiť sa v páchnúcich dierach. (Urb.) Na úzkom nástupišti sa tlačil kŕdlik ľudí. (Hor.) Tlačíme sa v dvoch malých prehnitých kabínach. (Al.)
3. (ku komu, k čomu, okolo koho. čoho) pritískať sa, tisnúť sa, pritláčať sa; túliť sa: Judka vždy znova tlačila sa k nešťastnému brvnu. (Vaj.) Štefan sa tlačí k dievčatku. (Heč.);
opak. tlačievať sa;
dok. k 3 pritlačiť sa
vytlačiť1, -í, -ia dok.
1. (čo, zried. i koho) tlačením, tisnutím dostať odniekiaľ von, vytisnúť: v. auto za garáže; Horko-ťažko sme vytlačili auto na cestu. (Tat.)
2. (čo, koho kam) tlačením, tisnutím dostať do vyššej polohy, vytisnúť: v. niekoho na strom, na skalu;
3. (čo) tlakom z niečoho dostať; tlakom zbaviť tekutiny, vytisnúť: Z pol citróna vytlačí sa šťava. (Vans.) Vytlačila si z prsta kvapku krvi. (Krno) Rozkrojila citrón a vytlačila do vody. (Tim.); pren. Vietor vytlačil mu slzy z očí (Kuk.) od vetra mu vypadli slzy.
4. (čo, koho) silou, nátlakom, vplyvom vyhnať, vypudiť, vytisnúť a nahradiť: Konfekcia vytlačila kroje. (Min.) Namiesto vytlačenia komunistov sami vystúpia z vlády. (Fr. Kráľ)
5. (čo) tlakom vytvoriť v niečom stopu: Ovce ešte neuspeli vytlačiť svojimi paprčkami „hadie prte, oviec chodníček“. (Vaj.);
nedok. vytláčať, -a, -ajú, zried. i vytlačovať, -uje, -ujú
vytlačiť2, -í, -ia dok. (čo)
1. vyhotoviť tlačou: v. knihu, prednášku;
2. odtlačiť: Vytlačil jej podobu pečiatky na osvedčenie. (Heč.) Dostal list, na ktorom bola vytlačená firma. (Jégé)