vytlačiť1, -í, -ia dok.
1. (čo, zried. i koho) tlačením, tisnutím dostať odniekiaľ von, vytisnúť: v. auto za garáže; Horko-ťažko sme vytlačili auto na cestu. (Tat.)
2. (čo, koho kam) tlačením, tisnutím dostať do vyššej polohy, vytisnúť: v. niekoho na strom, na skalu;
3. (čo) tlakom z niečoho dostať; tlakom zbaviť tekutiny, vytisnúť: Z pol citróna vytlačí sa šťava. (Vans.) Vytlačila si z prsta kvapku krvi. (Krno) Rozkrojila citrón a vytlačila do vody. (Tim.); pren. Vietor vytlačil mu slzy z očí (Kuk.) od vetra mu vypadli slzy.
4. (čo, koho) silou, nátlakom, vplyvom vyhnať, vypudiť, vytisnúť a nahradiť: Konfekcia vytlačila kroje. (Min.) Namiesto vytlačenia komunistov sami vystúpia z vlády. (Fr. Kráľ)
5. (čo) tlakom vytvoriť v niečom stopu: Ovce ešte neuspeli vytlačiť svojimi paprčkami „hadie prte, oviec chodníček“. (Vaj.);
nedok. vytláčať, -a, -ajú, zried. i vytlačovať, -uje, -ujú