vytekať, -á, -ajú nedok.
1. tečením sa dostávať odniekiaľ von: Pomyje vytekali z hrnca. (Tomašč.) Smola vytekala zo stromov. (Rys.) Krv vytekala z rán. (Urb.)
2. prameniť: Pri ich nohách vytekal pramienok. (Červ.); pren. Z toho vytekali ťažké mýlky (Škult.) pochádzali;
nedok k 1 vytiecť
vytiecť, -tečie, -tečú, -tiekol, vytečený, rozk. -teč dok. tečením sa dostať odniekiaľ von: Časť tekutiny už hrdlo neprijalo, vytiekla z úst. (Ondr.) Jedno oko mal vytečené. (Fig.);
nedok. vytekať