tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska • úzky (op. široký): úzka štrbina • nitkovitý • niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance • slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky • štíhly • chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk • jemný • ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenký • pretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)
2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudý • štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla • vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec • útly • šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučký • šťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)
3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom • pípavý • piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký)
4. p. slabý 2, 3, biedny 2
urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečny • strojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedle • statný (urastený a silný): statný chlap • kniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievča • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapec • rozložený • rozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)
vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený • expr.: vyparádený • naparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženy • vystrojený • nastrojený: vystrojená, nastrojená nevesta • expr. vyfintený • expr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni (F. Kráľ) • expr.: vyčačkaný • čačaný • expr.: vyšnorovaný • vyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch (Záborský) • hovor., obyč. iron. vymódený • hovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčania • hovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár (Rázus) • hovor. expr. vyštafírovaný • hovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovený • hovor. expr.: vytiahnutý • vycipkaný • pejor.: vyfrndolený • nafrndolený • subšt.: nahodený • oháknutý
vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko
2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť
p. aj veľký
3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie
4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele
vytiahnutý 1. p. vysoký 1 2. p. vyobliekaný
vytiahnutý (zastar. i vytiahly) príd. expr. nápadne vysoký, štíhly: Vytiahnuté, tenké chlapčisko to bolo. (Laz.); vytiahly bojovník (Ráz.)
vytažený p. vytiahnutý
vytiahly [-tia-, -tá-], vytiahnutý príd, vytažený príd čes 1. vybratý, vytasený: prava ruka ssably vitaženu držy (KOTEŠOVÁ 1619 E); clavem de fera abducere: kljč z dweri wytáhnuti (WU 1775); riby wen z wodi witáhnute na suché zemi brzo umjragi (VP 1764); (hlásnik) nos do jedního z jedního rukáva viťahnutího ručníka visákal (BR 1785); krádký, s posawádného winaučuwáňá wiťáhlý, ke konáňu swatosti pokáňa spúsob (BN 1796) 2. natiahnutý, napnutý: na sskripec witahnuty (mučeník) ohniwé ssinj a plechy witezne byl wistál a prewjssil, poručil ukrutný tyran medem ho po celem tele pomazati (VP 1764); poklad par a par wespolek na papir aneb na bile, huste, wistrete a dobre witahnute platno (SN 1772); ať neni wytažená ruka twá k branj a k dáni skrčená (MPS 1777); Yežyssi pod tažobu križa polamal sy pleca, k poslédku ustály dossel sy na mjsto Kalwarie, kde tebe wytáhnútemu a žjžniwému wjno z žluťú pomyssané obetowané bylo (BlR 18. st) L. chodiť s v-ým krkom namyslene, nadradene: Marya slyssic od angele, že se stawa matka Božj, s wytaženym krkem nechodila, gine w posmech nebrala (SP 1696) 3. vyčlenený, vybratý z niečoho, vyextrahovaný: extractus: wytahnúty (KS 1763); winice skrze nebosskiho Gabora wityiahnute (z majetku) a zhumplowane on Paulus obrabal (PUKANEC 1771) 4. hladký, vyhladený, kt. je bez vrások: čelo bez wrazkou a witiahnute (KoB 1666); čelo wiwraštene a witahnute (:wihladene:) (KoA 17. st) 5. kt. sa dostal nahor: tak witahnuta (para) guss w cierne, guss w biele oblaki sa obratila (MS 1758) 6. dlhý, vyčnievajúci: Zuzana Tursky na pany Szeghy Istvanku wikrikala formalibus: Ty smrty witjahla, počžkaj, czerny djably w tweg matery, pridess my kdesy do ruku (TRI DVORY 1739) v nadávke; procurrens: dlúhy, wytahnúty, wystrčeny (KS 1763); longus: wytáhlý (PD 18. st) 7. vyčerpaný, vypitý: exantlatus: wypity, wypogeny, wytáhnúty (KS 1763) 8. (o teľati) násilne vytelený: tamze w tom mageri witiahnute (z) krawi tele klade ad exitum (TRENČÍN 1652)