vyťahovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, čo z čoho) ťahaním dostávať odniekiaľ von, vyberať: v. zátku z fľaše; v. klinec z topánky; Obrátila sa k nemu vyťahujúc nite zo zošitého kombiné. (Jégé) Pláta širicu, s jedom vyťahujúc ihlu z nej. (Tim.) Vyťahuje žihadlo. (Bedn.) Vyťahoval spod seba hlenu. (Taj.) Valihora vyťahoval stromy i s koreňmi. (Fig.)
2. (čo) ťahaním dostávať do výšky: Chceme voľne vyťahovať na žrď zástavu. (Smrek) Ada zmrašťovala tvár, vyťahovala obočie. (Min.)
3. (čo z čoho) dávať von odniekiaľ, vynímať, vyberať: Vyťahuje tobolku z vrecka. (Tim.) Vyťahovala z nohavíc vreckovku. (Bod.) Kabát vyťahoval iba v zime (Taj.) nosil; pren. expr. v. staré veci, hriechy zaoberať sa starými záležitosťami;
4. (čo) naťahovať, napínať, vystierať: Ilčik si vyťahuje údy. (Raz.-Mart.) Sedel nedbalo, vyťahujúc krátke nohy pod stolom. (Tim.)
5. (čo) ťahaním predlžovať, naťahovať, rozťahovať: Ženské vyťahujú štrúdľu. (Záb.)
6. odb. (čo, čím) rysovať trvalým spôsobom (napr. tušom), čo bolo na ryse naznačené ceruzou: v. čiaru, v. tušom, ceruzou, perom;
7. hovor. expr. (čo z koho, od koho) usilovať sa zvedieť, lákať, mámiť, vyzvedať sa: Hodinu celá rodina z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo. (Karv.) Kolegovia vyťahovali od nej rozmanité podrobnosti. (Žáry)
8. expr. (čo i bezpredm.) spievať, vyspevovať vysokým hlasom: Marienka vyťahuje novú a novú pieseň. (Tat.) Vyťahovala a vyspevovala, akoby bola na krštení. (Dobš.);
dok. vytiahnuť
|| vyťahovať sa
1. napínať sa, naťahovať sa, narovnávať si údy: Mihvok vyťahujúc sa opýtal sa Adama, čo sa mu snívalo. (Jégé) Pes vyťahoval sa na teplom slniečku. (Tomašč.)
2. expr. pomaly odniekiaľ vychádzať: Čadčan počal sa vyťahovať z kútika od okna. (Taj.) Mesiačik vyťahoval sa spod oblaku. (Tim.)
3. rásť do výšky, vyrastať: Rastlinstvo vyťahuje sa do výšky. (Heč.)
4. hovor. expr. vystatovať sa, vychvaľovať sa, chvastať sa: Len sa veľmi nevyťahuj, si krátky na neho. (Tat.);
dok. k 1-3 vytiahnuť sa
vytiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho z čoho; čo) ťahaním dostať odniekiaľ von, vybrať: v. klinec z dosky; v. zátku z fľaše; Vytiahnem priečinok. (Urbk.) Takú rybu by si nevytiahol na udici. (Ráz.) Vytiahla šabľu z pošvy. (Tim.) Kto vytiahne otca zo studne? (VHV) Volal ju, aby mu šla žihadlo vytiahnuť. (Tim.) Vytiahol fajočku z úst. (Taj.) Z trosiek auta vytiahli pani Betušku. (Tat.) Vytiahli náš žreb (Tim.) vyžrebovali ho, pripadla naň výhra.
● hovor.: nevytiahne nohu (nohy), päty z domu nevyjde z domu; len čo nohu vytiahol z domu len čo odišiel;
2. (čo) ťahaním dostať do výšky; nadvihnúť: v. rolety; v. zástavu na stožiar; Vytiahol knôt lampy. (Vaj.) Francek vytiahol obočie. (Zúb.); v. očko na pančuche vypliesť;
3. (čo z čoho) dať odniekiaľ von, vybrať, vyňať: Vytiahol zo skrine fľašu koňaku. (Fr. Kráľ) Z vrecka vytiahne šatku. (Ráz.) Chlieb vytiahol z priečinka stola. (Zúb.)
● kniž. v. niečo na svetlo, expr. v. niečo na svetlo božie a) vyzradiť, prezradiť niečo, b) začať sa niečím zaoberať;
4. (čo, koho) natiahnuť, napnúť, vystrieť: v. si údy; v. niekoho na dereš;
5. (čo) ťahaním predĺžiť do dĺžky al. do šírky, natiahnuť, roztiahnuť: Žena vytiahla jablčnú štrúdľu. (Stod.) Cesto sa po vytiahnutí pomastí. (Vans.) Vstala, aby jej pomohla vytiahnuť stôl. (Tim.)
6. odb. (čo) narysovať trvalým spôsobom (napr. tušom), čo bolo na ryse naznačené ceruzou: v. čiaru (tušom); pren. Široké, rovné, podľa lineára vytiahnuté ulice má Pešť. (Vaj.)
7. (čo) dlhším pôsobením na dačo zbaviť dačoho (napr. intenzity, farby ap.): slnko vytiahne farbu; Zima vytiahne teplo. (Taj.); pren. Tichá dolina vytiahla zlú náladu (Bedn.) odohnala, odvrátila.
8. expr. (čo z koho, od koho) vylákať, vymámiť, vyzvedieť: Načisto kapitulovala, mohli z nej vytiahnuť, čo len chceli. (Žáry) Nevedela z neho vytiahnuť ani slovo. (Urb.) Vytiahol od starého otca, čo by dal. (Taj.)
9. expr. (čo i bezpredm.) zaspievať vysokým hlasom: Čo ste to za pohrebnú vytiahli. (Urbk.) Do výšok vytiahol škovránok sólo. (Kost.)
10. expr. (koho) prehováraním zviesť niekoho, aby niekam šiel al. odniekiaľ odišiel: Vytiahol ho tri razy na svoje útraty do Viedne. (Vaj.) Horár vytiahol z chyže jedného či dvoch voličov. (Taj.) robotníctvo treba uvedomiť, vytiahnuť ho na ulice. (Urb.) Vytiahol som vás z domu, lebo by ste už dávno boli hladom podochli. (Tomašč.)
11. expr. (koho z čoho) usilovným snažením dostať odniekiaľ, obyč. z nejakej nepríjemnej situácie: Tvoja múdrosť ťa nevytiahne ani z najplytkejšieho močiarika. (Jégé)
● v. niekoho z blata, z kaluže dostať ho z nepríjemností, z ťažkej si.-tuácie;
12. hovor. vydržať, zostať niekde: Vytiahol do jari v špitáli a v lete zomrel. (Taj.)
13. expr. vyraziť, vyjsť: Zo starého domu vytiahol najprv Franič. (Kuk.) Vojsko vytiahne do poľa. (Botto) O niekoľko dní vytiahnu Matiášovi na pomoc. (Kal.)
14. hovor. trochu zastar. (čo) vziať, zobrať, vybrať: Vytiahol si lístok a skočil do vlaku. (Bod.) Vytiahnite si pas do Ameriky. (Stod.) Vytiahol vklad svojho brata. (Tomašč.) Peniaze vytiahnuté už dva roky. (Taj.)
15. hovor. expr. (čo) vypiť, vycicať: Chlap na dúšok všetko to mlieko vytiahne. (Kuk.) Som ožratý, však som toho už čosi vytiahol. (Jaš.)
16. hovor. úsilím dosiahnuť vyššiu úroveň: koľko si dnes zniesla? Vytiahneš to na dvesto osemdesiat? (Skal.)
17. štud. slang. (koho) vyvolať (v škole): v. žiaka z matematiky;
nedok. k 1-6, 8, 9 vyťahovať
|| vytiahnuť sa
1. narovnať sa, napnúť sa, vypnúť sa, natiahnuť sa: Ospalá Marína zívla, vytiahla sa. (Vaj.) Koník sa vytiahol ako struna. (Kal.)
2. lezením, pomalým pohybom sa odniekiaľ dostať: Spopod dosky sa vytiahla vretenica. (Bedn.) Vytiahne sa z postele. (Tim.)
3. vyrásť do výšky: Topole pri cestách vytiahli sa do výšky. (Urb.)
4. expr. s námahou sa dostať hore al. odniekiaľ von: Vytiahol sa na plot. (Barč)
5. ťahom al. tlakom sa roztiahnuť: Viac dier ako cesta (na závine) sa jej vytiahlo. (Šolt.) Stôl sa vytiahol, obrus naň prestrel sa. (Dobš.)
6. hovor. (z čoho) dostal sa z nejakej nepríjemnej, nepriaznivej situácie: Vytiahol sa spod dozoru domácej panej. (Kuk.) Martin sa vytiahol z ťažkej choroby. (Heč.)
● expr. v. sa z kaše zbaviť sa nepríjemností;
7. hovor. expr. vyparádiť sa, vyobliekať sa: Tá sa dnes vytiahla, samá paráda. (Ráz.) Marka sa vyparádila, i Jurko sa vytiahol. (Heč.)
8. hovor. expr. dokázať niečo, ukázať sa (napr. v práci): Vytiahli sa Liptáci — čistá práca. (Tat.) Aby ste sa vytiahli v robote. (karv.); nedok. k 1-5 vyťahovať sa