vytočiť dok.
1. točením dostať z bežnej, pôv. polohy, skrútnuť: v. driek; v. volant doprava
2. točením uvoľniť, vykrútiť: v. pásku zo stroja
3. točením získať: v. med
4. zvoliť na číselnici, vykrútiť: v. telefónne číslo
5. točením opracovať, vyrobiť, vysústružiť: v. súčiastku;
nedok. vytáčať -a
// vytočiť sa
1. skrútiť sa (význ. 2, 3): kolesá sa v-li doprava
2. hovor. vytancovať sa, vykrútiť sa: v. sa v tanci;
nedok. vytáčať sa
1. k 1, 2
2. hovor. vykrúcať sa (význ. 4), vyhovárať sa: v-l sa, ako vedel
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor
2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora
3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí
2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa
3. p. tancovať
vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať • skrúcať • vytáčať • stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy • krútiť • točiť: krúti, točí krkom • vrtieť • zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu
2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu • rozbaľovať • rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok
3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás • krútiť • točiť • vyhýbať • uhýbať • hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne • okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých
4. p. tancovať
vymetať1 1. metlou odstraňovať smeti odniekiaľ • zametať: vymetať, zametať izbu, dvor
2. odstreďovať med z plástov v medomete • vytáčať
vytáčať sa p. vykrúcať sa 1, 2
vytáčať1 p. vykrúcať 1, 3
vytáčať2 p. vymetať1 2
vytáčať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo) krútiť, točiť, vykrúcať: v. hlavu, nohy ruky;
2. (čo) voliť číslo na telefónnom aparáte: S neochvejným pokojom vytáčam číslo. (Karv.)
3. expr. (koho) s niekým tancovať, vykrúcať: To ste vy vytáčali našu Marču na veselí. (Tat.);
dok. vytočiť1
|| vytáčať sa
1. točiť sa, krútiť sa: Vytáčam sa v dvojitých dverách. (Taj.)
2. expr. šikovne sa dostávať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovárať sa, vykrúcať s: Cítil, že je tu daromné vytáčanie a vzdorovanie. (Čaj.);
dok. k 2 vytočiť sa
vytáčať2, -a, a-jú nedok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrábať: v. súčiastky; V každom dvore vytáčali z hliny hrnce, džbány. (Štítn.);
dok. vytočiť2
vytáčať3, -a, -ajú nedok: včel. v. med odstreďovať, oddeľovať med z plástov odstredivou silou v medomete;
dok. vytočiť3
vytočiť1, -í, -ia dok.
1. (čo) točením zmeniť polohu, skrútiť, skrútnuť, vykrútiť, stočiť: v. hlavu, driek;
2. (čo) zvoliť číslo na telefónnom aparáte, vykrútiť: Čakám, kým moje číslo vytočí. (Kost.)
3. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vykrútiť niekoho: v. mladuchu;
nedok. vytáčať1
|| vytočiť sa
1. točením, krútením sa odniekiaľ dostať: S úctivou poklonou vytočil sa zo dverí. (Jil.)
2. expr. šikovne sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa, vykrútiť sa: Treba sa nejako vytočiť. (Kuk.);
nedok. k 2 vytáčať sa
vytočiť2, -í, -ia dok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrobiť: v. súčiastky; Dajte vytočiť peknú praslicu. (Dobš.) Kopiju som vytočil z dubovej žrde. (Jes-á);
nedok. vytáčať2
vytočiť3, -í, -ia dok.: včel. v. med odstrediť, oddeliť med z plástov odstredivou silou v medomete;
nedok. vytáčať3