vytáčať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo) krútiť, točiť, vykrúcať: v. hlavu, nohy ruky;
2. (čo) voliť číslo na telefónnom aparáte: S neochvejným pokojom vytáčam číslo. (Karv.)
3. expr. (koho) s niekým tancovať, vykrúcať: To ste vy vytáčali našu Marču na veselí. (Tat.);
dok. vytočiť1
|| vytáčať sa
1. točiť sa, krútiť sa: Vytáčam sa v dvojitých dverách. (Taj.)
2. expr. šikovne sa dostávať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovárať sa, vykrúcať s: Cítil, že je tu daromné vytáčanie a vzdorovanie. (Čaj.);
dok. k 2 vytočiť sa
vytáčať2, -a, a-jú nedok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrábať: v. súčiastky; V každom dvore vytáčali z hliny hrnce, džbány. (Štítn.);
dok. vytočiť2
vytáčať3, -a, -ajú nedok: včel. v. med odstreďovať, oddeľovať med z plástov odstredivou silou v medomete;
dok. vytočiť3
vytočiť1, -í, -ia dok.
1. (čo) točením zmeniť polohu, skrútiť, skrútnuť, vykrútiť, stočiť: v. hlavu, driek;
2. (čo) zvoliť číslo na telefónnom aparáte, vykrútiť: Čakám, kým moje číslo vytočí. (Kost.)
3. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vykrútiť niekoho: v. mladuchu;
nedok. vytáčať1
|| vytočiť sa
1. točením, krútením sa odniekiaľ dostať: S úctivou poklonou vytočil sa zo dverí. (Jil.)
2. expr. šikovne sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa, vykrútiť sa: Treba sa nejako vytočiť. (Kuk.);
nedok. k 2 vytáčať sa
vytočiť2, -í, -ia dok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrobiť: v. súčiastky; Dajte vytočiť peknú praslicu. (Dobš.) Kopiju som vytočil z dubovej žrde. (Jes-á);
nedok. vytáčať2
vytočiť3, -í, -ia dok.: včel. v. med odstrediť, oddeliť med z plástov odstredivou silou v medomete;
nedok. vytáčať3