Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vysypať -e -ú dok.

1. sypaním dostať von: v. múku z vreca, zemiaky z košíka, v. piesok na kopu, v. smeti

2. takto vyprázdniť: v. kôš, popolník

3. znútra, na povrchu posypať: v. plech múkou, chodník v-ný štrkom

4. expr. rýchlo a v hojnej miere vysloviť, povedať: v. ponosy; v-p to už (zo seba)!

nedok. vysýpať -a

// vysypať sa

1. sypaním sa dostať von: cukor sa v-l z vrecka

2. tým sa vyprázdniť: vrece sa v-lo

3. expr. vo veľkom množstve vyjsť, vyhrnúť sa: z autobusu sa v-li cestujúci

4. dostať výsyp: dieťa sa celé v-lo;

nedok. k 1, 2, 4 vysýpať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vysypať ‑e ‑ú dok.; vysypať sa

vysypať -pe -pú vysyp! -pal -púc -paný -panie dok.


vysypať sa -pe sa -pú sa vysyp sa! -pal sa -púc sa -paný -panie sa dok.

posypať pokryť niečím sypkým, prachovitým • zried. osypať: krupicovú kašu posypať, osypať cukrom a škoricouobsypať (posypať dookola al. nahusto): obsypať hrob kvetmi; rezance obsypané makomvysypať (obyč. znútra al. na povrchu): vysypať formu múkou; vysypať cestičku štrkomzasypať (posypať v hojnej miere): zasypať vyrážky púdrom, zásypompotrúsiť (po troškách, tu a tam posypať): po dlážke potrúsená slamaexpr. postrašiť (slabo posypať): koláč postrašený orechamipoposýpaťpozasýpaťpozasypávať (postupne, viac vecí): poposýpať, pozasypávať chodníky pieskom


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliťroztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadokrozsiaťrozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnojroztriasťrozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedokporozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)

2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukorroztrúsiťnatrúsiťvytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zemroztriasťrozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečeníporozsýpaťnarozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)


vyhrnúť sa 1. prudko vytiecť • vystreknúť: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horúca voda; z rany vystrekla krvvyraziťvyvrieťkniž. vyprýštiť: nablízku vyrazila naftavyhŕknuť (o slzách) • expr.: vyhúknuťvyhučať: cesto vyhučalo z misyexpr.: vyvaliť savyrútiť sakniž. vyrinúť sa: z očí sa vyrinú slzynespis. vytrysknúť

2. expr. v množstve, hromadne vyjsť • expr.: vyrojiť savysypať savyvaliť sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ľudíexpr. vymlieť saexpr. vymrviť sa (hmýriac sa vyjsť): zo škáry sa vymrvili mravce

p. aj vyjsť


vysypať 1. sypaním dostať niekam (obyč. von z niečoho) • vyklopiť: vysypať, vyklopiť piesok z fúrika, tabak z fajkyexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúťvyvrhnúť: zemiaky vykydol na kopuvytrúsiť (vysypať malé množstvo): vytrúsil obsah vrecka na dlaňvsypať (sypaním dostať dnu): kukuricu v(y)sypala do vreca

2. p. posypať 3. p. povedať1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vysypať, -e, -ú dok.

1. (čo) (o sypkej hmote al. drobných predmetoch) sypaním dostať odniekiaľ von; sypaním vyprázdniť: v. múku z (do) vreca; v. piesok na kopu; Vysype na stôl plný mešec dukátov. (Zúb.) Vysypal dohán z cigarety do fajky. (Min.) Vysypala košík do jarku. (Taj.); pren. expr. Odkiaľ budeš mať len skok domov. Vysypem ťa pri moste (Žáry) vysadím.

2. (čo čím) posypať, sypaním upraviť: v. plech múkou; Cestu už niekde vysypali skálím. (Kuk.) Hore briežkom viedla ihličím vysypaná cestička. (Vaj.)

3. expr. (čo) rýchlo vysloviť, vypovedať, vyriecť, vydať zo seba: Vysypal zo seba celý príval jedovatých slov. (Zgur.) „Budeme potrebovať tehlu,“ vysypal konečne zo seba. (Hor.);

nedok. vysýpať i vysypávať, -a, -ajú

|| vysypať sa

1. (osypkej hmote al. drobných predmetoch) sypaním sa z dačoho dostať von: múka sa vysypala z vreca; jablká sa vysypali; Zástera sa mu rozdrapila a skálie sa z nej vysypalo. (Bedn.); expr. Tresol ho po hube, hneď sa mu zuby vysypali. (Hurb.)

2. expr. rýchlo, prudko a vo veľkom počte odniekiaľ vyjsť, vyhrnúť sa, vybehnúť; vyvaliť sa: Chlapci sa vysypú na ulicu. (Ráz.) Ľudia sa vysypú z izby. (Ráz.)

3. dostať výsyp: Deti sú vraj choré. Dve staršie sa už vysypali. (Zgur.);

nedok. k 1, 3 vysýpať sa i vysypávať sa

vysypať dk čo z čoho na čo, do čoho sypaním dostať von, vyprázdniť niečo: pan Antonj tie giste (peniaze) pred fatentem na stul wisipal (KRUPINA 17. st); wysyp korenje na pekny čisty papier, nechag we swetlicy ze dwa dne (RT 17. st); wezmi mnoho wissén, wysip gích do gedneg kasne (VK 1764); (muž) nádobu otewrel a to zlato pred wssimi wen wisipal (VP 1764); pengaze do satky z klobuka wisipaly (BYTČA 1773); wezmy gedon muskatowy oresstek ag malo klyncokow ag malo drobneho czitronu a to wysyp do medu (KuK 18. st);
x. pren potreba gest y neprawostj nasse z města srdce nasseho wen wysipatj a wyprázdnitj (MP 1718) odstrániť; -ovať, vysýpať ndk: plawcy, nasicenj biwsse pokrmem, oblechčowaly barku, wisipagice pssenicy do more (Le 1730); penaze hotowe wisipugess? (MS 1758); depleo: wysypám, wyprázňugem (KS 1763); vysypať sa dk dostať výsyp: w treti den wysypali se variolae meg sestre, mne pak w čtwrtj (RT 17. st); wtom sa mi setko telo wisipalo (RADVAŇ 1714); prwe nežli se wisypu kniahne (HT 1760); kdy se (vyrážky) dobre wysipu a dobre sa naplňia, počinagu dobre schnuť (TCh 18. st); -ovať sa, vysýpať sa ndk
1. sypaním sa dostávať von, vyprázdňovať sa: kdežto se otruby wen wisipugj (KoB 1666); s ktereho (vrecka deravého) čokolwek donho klades, wihazi a wisipuge sa (SJ 18. st)
2. dostávať výsyp: komu sa w ustach wysypa (Le 1740)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu