vysvedčenie -ia s. úr. doklad potvrdzujúci istú skutočnosť: školské, maturitné v., lekárske v.;
pren. to je preňho zlé v. dôkaz, že nekoná dobre
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie • potvrdenie: vydať potvrdenie • certifikát • zastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy) • atest • atestát
2. p. doklad 1
vysvedčenie, -ia str. úradné, písomné potvrdenie nejakého stavu, nejakej skutočnosti: výročné, polročné, maturitné v.; školské v.; lekárske v.; v. nemajetnosti; v. o mravnej, občianskej zachovalosti
(jedno) vysvedčenie; (bez) vysvedčenia; (k) vysvedčeniu; (vidím) vysvedčenie; (hej) vysvedčenie!; (o) vysvedčení; (s) vysvedčením;
(štyri) vysvedčenia; (bez) vysvedčení; (k) vysvedčeniam; (vidím) vysvedčenia; (hej) vysvedčenia!; (o) vysvedčeniach; (s) vysvedčeniami;