manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie • zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov • obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov • vystupovanie: sebavedomé vystupovanie • hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?
vystupovanie p. správanie
vystupovanie, -ia str. správanie, počínanie, držanie: Bol mocný chlap, rázneho vystupovania. (Jégé) Dá na zovňajšok a elegantné vystupovanie. (Jes.) Mal veľmi sebavedomé vystupovanie. (Bedn.)
(jedno) vystupovanie; (bez) vystupovania; (k) vystupovaniu; (vidím) vystupovanie; (hej) vystupovanie!; (o) vystupovaní; (s) vystupovaním;
(dve) vystupovania; (bez) vystupovaní; (k) vystupovaniam; (vidím) vystupovania; (hej) vystupovania!; (o) vystupovaniach; (s) vystupovaniami;