Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vystúpiť -i dok.

1. chôdzou, pohybom sa dostať hore, do polohy vyššie, vyjsť, op. zostúpiť, zísť: v. na vrchol Kriváňa, v. po schodíkoch na tribúnu, do lietadla; slnko v-lo nad obzor

2. chôdzou, pohybom sa dostať von: v. z vlaku, v. z radu; potok v-l z koryta vylial sa

3. vzdať sa členstva, účasti, opustiť niečo: v. z cirkvi, z vlády, zo školy

4. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, op. klesnúť: horúčka v-la na maximum

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, zrejmým: pot mu v-l na čelo, na krku mu v-li žily;

pren. chyby zreteľne v-li

6. zapojiť sa do (umel.) účinkovania, programu ap.; začať činnosť: v. v televízii, SĽUK v-l v Paríži, pohostinské v-enie divadla; v. s prvou skladbou

7. zasiahnuť do priebehu rokovania ap.: v. na schôdzke (s novým návrhom), v. pred súdom

8. bojovne ap. sa postaviť, slovami, činom zasiahnuť: smelo v. proti odporcom, proti násiliu; v. v prospech utláčaných, za ľudské práva;

nedok. vystupovať

1. k 1 – 8

2. správať sa (význ. 1), konať: v. ako diktátor, korektné, sebavedomé v-nie

3. vyčnievať, prečnievať: výklenok v-úci do priestoru

// vystúpiť sa ustúpiť z cesty, vyhnúť sa, odstúpiť sa: v. sa z cesty;

nedok. vystupovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystupovať ‑uje ‑ujú nedok.; vystupovať sa

angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať savystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko novéexponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogámhovor.: páliť sapáliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliťzapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

p. aj horliť


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa


účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinokvplývaťmať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyvpôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka

2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokovpracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé rokykniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom životesubšt. serepľovať

3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiérevystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zborhosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine


vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa)ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať savystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiťstrániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovaťdiplomatizovaťlavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)


vystupovať 1. porov. vystúpiť 2. p. správať sa1 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vstúpiť (sa), -i, -ia dok.

1. (komu, čomu i bezpredm.) vyhnúť sa, uhnúť sa, uvoľniť cestu, miesto, priechod.: Vystúpil im a prešiel preddomie Sedlárovej. (Tim.) Ľad sa uhne a vystúpi ľadu. (Kuk.) Vystúpte sa, chlapci, spravte cestu. (Jes-á)

2. zastar. (komu) uvoľniť niečo niekomu, prenechať: Ja sa vám vystúpim z domu. (Taj);

nedok. vystupovať (sa), -uje, -ujú


vystúpiť, -i, -ia dok.

1. (na čo, kam) chôdzou sa niekam dostať, obyč. na vyššie položené miesto: v. na vrch, na kopec; Na kameň na vysokej hore nikto dosiaľ nevystúpil. (Jil.) Podarilo sa nám vystúpiť na hrebeň Magury. (Pláv.); pren. Slnce vystúpilo vyššie. (Ondr.)

2. (na čo) vystúpiť, nasadnúť, nastúpiť (do nejakého dopravného prostriedku): Vystúpili na loď. (Janč.) Vystúpili rezko na vozík. (Tim.)

3. zdvihnúť sa nad okolitý terén, nad okolie, vyčnieť: Brehy vystúpili z vody. (Kuk.) Vo vystúpených žilách behajú mu belasté pramienky. (Gráf) Nos sa mu zaostril a vystúpil z tváre ako nôž. (Urb.)

4. (z čoho, odkiaľ) opustiť nejaké miesto, vyjsť odniekiaľ: v. z vlaku, z autobusu, z lietadla, z auta, z električky; Keď vystúpiš z kúpeľa, nájdeš všade nápisy, kade a kde sa ide. (Kuk.) Spomedzi stromov vystúpil ktosi. (Podj.) Akýsi chlap vystúpil z radu. (Urb.); pren. Keď počal byť v dome nepokoj, vystúpila z úzadia matka. (Taj.) zasiahla.

5. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, úroveň: hladina vody vystúpila až k brehu; teplota vystúpila nad 30°C; horúčka vystúpila; pren. Zábava vystúpila na najvyšší stupeň (Kal.) vyvrcholila.

6. (z čoho) nadobudnutím väčších rozmerov opustiť určené hranice; vytiecť, vypariť sa: Váh vystúpi z brehov. (Min.) Para vystúpila z hrnca. (Ráz.)

7. z vnútra niečoho vyjsť na povrch: Na čelo mu vystúpil od strachu pot. (Jégé) Slzy jej vystúpili do očí. (Kal.) Rumenec jej vystúpil na líčka. (Vaj.) Drobné oči vystúpia mu na povrch. (Ráz.)

8. (z čoho) vzdať sa členstva, účasti v niečom, opustiť niečo: v. z cirkvi, zo strany, z vlády, z družstva; Vystúpi zo služby. (Kuk.) Prečo si vystúpil z kláštora? (Stod.)

9. bojovne sa postaviť za niečo, niekoho al. proti niečomu, niekomu; slovami al. činom zasiahnuť do istého konania: Vystúpil proti neporiadkom na stavbách. (Bedn.) Kossuth vystúpil proti Štúrovi s filipikou plnou advokátskych bombastov. (Vaj.) Odvážil sa vystúpiť v prospech obžalovaného. (Vans.) Nebáli sa neohrozene vystúpiť. (Zúb.) Vystúpil s pozitívnym návrhom. (Vaj.)

10. začať činnosť, pôsobenie, debutovať: Roku 1844 vystúpil so zbierkou básní. (Piš.)

11. (o činnosti, stave, jave) stať sa zjavným, jasne sa prejaviť: Ferkova žiarlivosť vystúpila ešte väčšmi. (Letz) Naše nedostatky vystúpia odrazu celkom vypuklo. (Pláv.)

12. predviesť istý, obyč. umelecký výkon: SĽUK vstúpil v Paríži;

nedok. vystupovať, -uje, -ujú


vystupovať p. vystúpiť


vystupovať (sa) p. vystúpiť (sa)

Morfologický analyzátor

vystupovať nedokonavé sloveso
(ja) vystupujem VKesa+; (ty) vystupuješ VKesb+; (on, ona, ono) vystupuje VKesc+; (my) vystupujeme VKepa+; (vy) vystupujete VKepb+; (oni, ony) vystupujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vystupoval VLesam+; (ona) vystupovala VLesaf+; (ono) vystupovalo VLesan+; (oni, ony) vystupovali VLepah+;
(ty) vystupuj! VMesb+; (my) vystupujme! VMepa+; (vy) vystupujte! VMepb+;
(nejako) vystupujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vystupovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor