Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vystriedať -a dok.

1. vymeniť niekoho na jeho mieste: v. vodiča pri volante, náhradník v-l brankára

2. nahradiť (postupne) niečím al. niekým iným: v. všetky zamestnania, v. veľa tanečníkov

// vystriedať sa

1. vymeniť si miesto s niekým; nastúpiť na niečie miesto: stráž sa v-la; denná zmena sa v-la s nočnou

2. byť (postupne) nahradený niekým al. niečím iným: vo funkcii sa v-li viacerí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystriedať ‑a ‑ajú dok.; vystriedať sa

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


vystriedať p. vymeniť 1


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

striedať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, zried. čo s čím) nahrádzať niečím iným (obyč. toho istého druhu): s. šaty, oblek; Panina tvár striedala farby (Gráf) bledla a červenala sa; text. s. farbu (na tkanive, na látke); šport. s. prihrávky (prihrávať raz na jedného, raz na druhého hráča); s. údery (v pästiarskom zápase); s. obranu s útokom meniť taktiku hry;

2. (koho, čo i bezpredm.) vymieňať, vystriedavaš niekoho al. niečo na jeho mieste, nasledovať po niekom al. po niečom: hovor. s. nočnú, dennú, rannú smenu; poľnohosp. s. plodiny, s. hnojivo;

šport. vymieňať hráčov počas hry;

dok. vystriedať

|| striedať sa

1. (s čím, s kým i bezpredm.) v slede po sebe nasledovať, ísť, meniť sa, vymieňať sa, vystriedavať sa navzájom: Zvonivý zvuk úderov gúľ o tvrdé kolky striedal sa s dunivým súvislým zvukom, ktorý vydávali gule, spúšťané dolu žľabom. (Zúb.) Sychravé dni striedajú sa s mrazivými nocami. (Fr. Kráľ) A tieto pocity sa striedali v nej ako deň s nocou. (Jaš.); metr. striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, striedanie stôp;

2. (s kým, s čím) vymieňať si miesto, úlohu s niekým, s niečím, prichádzať, nastupovať na miesto niekoho, niečoho: Veselá hudba Bandiho strieda sa s dobre nacvičeným tamburášskym sborom. (Al.) Pri stínani striedal som sa s Tanganikom. (Ondr.) Každú hodinu sa striedajú učitelia. (Fr. Kráľ); lingv. striedanie samohlások alternácia; šport. s. sa vo vedení striedavo byť na čele v pretekoch (napr. cyklistických); voj. ísť na striedanie na výmenu stráže; s. sa v stráži;

dok. vystriedať sa


vystriedať, -a, -ajú dok.

1. (koho) nastúpiť na miesto niekoho a pokračovať v jeho činnosti; vymeniť: Chlapi, čo hádzali zem lopatami, vystriedali tých, čo kopali čakanmi. (Tat.) Stráže konali službu bez vystriedania. (Jil.)

2. (čo) zameniť niečo za niečo iného, obyč. bezprostredne za sebou: V dlhej reči vystriedala pani všetky svoje obľúbené nadávky. (Gráf.) Strach bol vystriedaný bojovnosťou. (Zúb.)

|| vystriedať sa

1. navzájom sa vymeniť;

2. vymeniť sa striedajúc sa s niekým. Vystriedal sa dlhý rad rečníkov. (Vlč.)

Morfologický analyzátor

vystriedať dokonavé sloveso
(ja) vystriedam VKdsa+; (ty) vystriedaš VKdsb+; (on, ona, ono) vystrieda VKdsc+; (my) vystriedame VKdpa+; (vy) vystriedate VKdpb+; (oni, ony) vystriedajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vystriedal VLdsam+; (ona) vystriedala VLdsaf+; (ono) vystriedalo VLdsan+; (oni, ony) vystriedali VLdpah+;
(ty) vystriedaj! VMdsb+; (my) vystriedajme! VMdpa+; (vy) vystriedajte! VMdpb+;
(nejako) vystriedajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vystriedať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor