vystrieľať -a dok.
1. strieľaním (postupne) vyhubiť, postrieľať: v. vlkov; fašistami v-né dediny
2. strieľaním spotrebovať: v. všetky náboje
3. takto vyprázdniť: v-ný zásobník
4. strieľaním získať: v. ružu na strelnici
vystrieľať p. zastreliť
zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviaka • poľov. slang. streliť: strelil tri zajace • zasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiahol • expr. zložiť: zložiť jeleňa • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť obeť • hovor. expr.: spafnúť • spuknúť • rafnúť • odbachnúť • odbafnúť • odpáliť • zried. odbakať: odbachol zajaca • postrieľať • vystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)
vystrieľať, -a, -ajú dok.
1. (koho, čo) strieľaním, streľbou postupne (viac jednotlivcov, všetkých) vyhubiť, postrieľať: Kat vystrieľal baníkov-komsomolcov. (Tomašč.) Lovci vám jeleňov vystrieľali. (J. Kráľ)
2. (čo) strieľaním spotrebovať, minúť: Vystrieľal dosť hodne nábojov. (Kuk.) Vystrieľali sme posledné patróny. (Jil.)
3. zried. (čo čím) strieľaním, streľbou vytvoriť, vyhĺbiť: Jamu vystrieľali guľami. (Šolt.)