vystreliť -ľ! dok.
1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane, streliť, vypáliť: v. z revolvera, premyslene v-l na svoju obeť; v. svetlicu
2. streľbou realizovať: v. niekoľko sálv
3. strelením odstrániť, poškodiť: v. niekomu oko
4. prudko usmerniť loptu, puk ap. (do brány): v. na bránu, útočník v-l
● expr. bežať ako v-ený veľmi rýchlo;
nedok. vystreľovať
1. k 1 – 4
2. (o bolesti) ostro vychádzať z istého miesta: bolesť v-úca z chrbtice
// vystreliť si hovor. expr. urobiť si žart, utiahnuť si: nemilosrdne si z nás v-l
vystreliť -lí -lia vystreľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
vystreliť si -lí si -lia si vystreľ si! -lil si -liac si -lenie si dok.
skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla
2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke
streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera
2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól
3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave
4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
vystreliť si p. utiahnuť si
vystreliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane al. umiestniť strelu do cieľa (v športových hrách) • streliť • vypáliť: (vy)streliť, vypáliť z revolvera; dvakrát (vy)strelil, vypálil na bránku, ale netrafil • expr.: rachnúť • buchnúť • bachnúť: rachnúť, bachnúť z kanóna • odpáliť (streľbou dať do pohybu): odpáliť raketu, nálož
2. p. skončiť sa 2
vystreliť, -í, -ia, rozk. -streľ dok.
1. (z čoho, na koho, na čo i bezpredm.) vypustiť, vypáliť strelu zo strelnej zbrane, streliť: v. z pušky, z dela, z kanóna, z revolvera; Chvíľku cielil, a potom vystrelil. (Zúb.) Gálik vystrelil na baču. (Tat.) Karol vystrelil do bieleho číselníka vežových hodín. (Gráf); pren. expr. Inde zas rozložili sa ohromné listy kaktusa, spomedzi ktorých vystrelil mocný stvol (Kuk.) vyrazil, prudko vyrástol. „Teba sa nikto nepýta,“ vystrelí zo seba Horoň (Jil.) prudko, rýchlo povie.
● expr. bežať ako vystrelený veľmi rýchlo;
2. (čo) výstrelom, strelou spôsobí, utvoriť: Vystrelím ti dieru do brucha. (Jégé)
3. (komu čo) strelou, výstrelom zasiahnuť a tým zničiť: v. niekomu oko;
4. šport. prudkým kopom al. úderom poslať loptu al. puk smerom na bránu;
5. hovor. expr. skončiť sa, dopadnúť, vypáliť: Tá ti vždy chce dobre, iba že to neraz naopak vystrelí. (Kuk.);
nedok k 1-4 vystreľovať, -uje, -ujú
|| vystrelíš si hovor. expr. (z koho, z čoho) urobiť si žart, utiahnuť si, streliť si
vystreliť dk 1. čo, z čoho, na koho, do koho, do čoho vypustiť, vypáliť strelu zo strelnej al. mechanickej zbrane na niekoho, streliť: Adam, syn Ferencza Jeszenskeho na Yanka wystrelil, z ktoreho wystrelenia ten Janko y smrt podstupiti musel (V. JASENO 1664); Galbawj Gyuro ze swogeg flinti wistrelil (VESELÉ 1748); wystrelil do ládwiň mych (KB 1756); hastam torqvere, vibrare: wystreliti z rukj kopigu; ejaculari in altum: wysokó wystreliti (KS 1763); gednu strélku tam wystrelili, která nawrátjla se a poranjla toho, který byl wystrelil (WP 1768); p. kapitany zo čtirj razj wistrelil za oknom (s. l. 1769); Kupido hotowilo lučissťe swe a gjž do mne wistreliti chtelo (PT 1796) 2. čo strelením odstrániť, poškodiť niečo: alicui oculos exurere: ocj wystreliti (KS 1763); -ovať ndk k 1: wogaci končite stryelky s kuss wogenskych welykych wystrelugice (KoB 1666); ejaculor: wystrelugem, wywrhám (KS 1763); x. pren rehólnjk slowa k Bohu nech wystreluge (BlR 18. st) vysiela; postaw tu kolbu na studene misto do piwnici a budu wistrelowat bile cristala gako sanitra (OCh 17. st) vychádzať, vyrážať; k 2: kupilo se prachu ručnyčneho, ktery se spotrebowal, kdy se pokog wystrelowal, funtow no 26 (ŽILINA 18. st)