vystihnúť -e -ú -hol dok.
1. rozumovo al. zmyslami zistiť, postrehnúť, vypozorovať: v. situáciu, pravú chvíľu, v. niečí úmysel
2. slovami al. ináč náležite vyjadriť: dobre v. myšlienku, podstatu diela, atmosféru okolia;
nedok. vystihovať
charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovať • postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok
2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť
vystihnúť, -ne, -nú, -nol dok.
1. zistiť, vysledovať, vypozorovať, vybadať, postrehnúť, postihnúť: v. situáciu; v. úmysel niekoho; v. nebezpečenstvo; v. vhodnú, správnu chvíľu; v. slabinu niekoho al. niečoho; Jeho činy bolo ťažko vystihnúť. (Jégé) Vedel vystihnúť každú dieru štátneho plánovania. (Tat.)
2. vyjadriť slovami, zvukom, farbou ap., znázorniť, zobraziť: Básne sú pokusmi vystihnúť básnickými prostriedkami obrazy nového človeka. (Top.) Hlas redaktora snažil sa vystihnúť zvuk strieborných zvončekov. (Jil.);
nedok. vystihovať, -uje, -ujú, zried. i vystíhať2, -a, -ajú