Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystrieť -ie -ú dok.

1. narovnať niečo ohnuté, pokrivené ap.: v. chrbát, v. nohu v kolene, v. papier

2. roztiahnuť niečo zložené, zvinuté, rozprestrieť: v. dáždnik, v. deku na trávu

3. natiahnuť, načiahnuť: v. ruky za niekým, k niekomu

4. uložiť mŕtveho: leží v-tý na katafalku

● hrub. al. expr. v. kopytá, krpce umrieť;

nedok. vystierať -a

// vystrieť sa

1. narovnať sa, vypnúť sa: robí, ani sa nev-ie; dôstojne, hrdo sa v.

2. expr. ľahnúť si (význ. 1), natiahnuť sa: v. sa na chvíľku;

nedok. vystierať sa

vystierať, vystierať sa p. vystrieť, vystrieť sa

vystrieť, -ie, -ú, vystretú dok.

1. (čo) vyrovnať, narovnať, natiahnuť niečo pokrčené, zohnuté, nerovné: v. drôt; Nemôžem nohu vystrieť v kolene. (Zúb.) Saba vystrela chrbát. (Tim.)

2. (čo) narovnaním, natiahnutím napnúť, rozvinúť, rozostrieť: Vystrela si slnečník. (Jes.) Potvora, vystrieš krídlo. (Taj.) Vystrel kožu na slnce. (Dobš.) Vystriem plachty lode. (Smrek)

3. (koho) uložiť mŕtveho: Na biely stôl vystreli mŕtvu Betku. (Gráf) Skonal, vystreli ho pod stodolou. (Chrob)

4. (čo) natiahnuť, napriamiť: Vystrela proti nemu ruky a schvatla ho do náruče. (Fig.);

nedok. vystierať, -a, -ajú

|| vystrieť sa

1. vyrovnať sa, narovnať sa, napriamiť sa: Otec sa vystrel, vypäl prsia. (Ondr.) Podáva mu ruku vystrúc sa pritom dôstojne. (Tim.)

2. expr. natiahnuť sa, ľahnúť si: Ondrej sa nedal núkať a vystrel sa na svojom brlohu. (Kuk.) Vystrel sa do studenej trávy. (Lask.)

3. expr. zomrieť, umrieť: A keď sa vystriem, čo bude, ha? (Vaj.);

nedok. k 1, 2 vystierať sa