vyspať sa, -í, -ia dok.
1. do sýtosti užiť spánku, spaním si odpočinúť: dobre, zle sa v.; Ani vyspať sa nedáte človeku. (Tim.) Vyspíte sa v stodole na sene. (Ráz.)
2. (na čo) spaním sa posilniť, pripraviť sa na niečo, rozmyslieť si niečo, čo sa má na budúci deň stať: Vyspím sa na to, mrmle Šimún. (Laz.)
3. hovor. (z čoho) v spánku sa niečoho zbaviť, na niečo zabudnúť: Cez noc sa z toho vyspíš. (Urbk.)
4. hovor. (s kým) vykonať súlož: Netúžil sa s ňou vyspať, keďže spával s inou ženou. (Tat.)
|| vyspať hovor. (čo) spaním sa niečoho zbaviť: Do rána vyspal večernú náladu. (Taj.) Paľo sa napil i vyšiel to vyspať do sena. (Tim.)