Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyspať sa ‑í ‑ia dok.

vyspať sa -pí sa -pia sa -pi sa! -pal sa -piac sa -paný/-patý -panie (sa)/-patie (sa) dok.

pospať sizried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku • expr.: schrupnúť sischrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli siexpr.: podrichmať sipochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápalazdriemnuť sipodriemať siexpr.: podriemkať sipochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku) • expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu) • det. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalopoležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať)

2. do vôle sa oddať spánku • vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspíhovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatejexpr.: podrichmať sipochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadkupoležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležaldet. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si


vyspať sa 1. p. zabudnúť 1, zbaviť sa 2. porov. súložiť


vytriezvieť 1. stať sa triezvym • otriezvieť: do rána ledva vytriezvel, otriezvelfraz. expr. vyspať sa z opice

2. ochabnúť v nejakom cite, intenzívnom zápale za niečo • ochladnúťschladnúť: vytriezvieť z ilúzií; ochladnúť z nadšenia; po sklamaní vytriezvel, schladol


zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinupozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcichfraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavypren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavyhovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobusepren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochovalzanedbaťpráv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákonazastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhypozabúdať (postupne zabudnúť)

2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

3. p. odpustiť


zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravcaoslobodiť savyslobodiť savymaniť sadostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhovuniknúťujsťutiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnostistriasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarmakniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienokkniž. zastar.: sprostiť saoprostiť sahovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyspať sa, -í, -ia dok.

1. do sýtosti užiť spánku, spaním si odpočinúť: dobre, zle sa v.; Ani vyspať sa nedáte človeku. (Tim.) Vyspíte sa v stodole na sene. (Ráz.)

2. (na čo) spaním sa posilniť, pripraviť sa na niečo, rozmyslieť si niečo, čo sa má na budúci deň stať: Vyspím sa na to, mrmle Šimún. (Laz.)

3. hovor. (z čoho) v spánku sa niečoho zbaviť, na niečo zabudnúť: Cez noc sa z toho vyspíš. (Urbk.)

4. hovor. (s kým) vykonať súlož: Netúžil sa s ňou vyspať, keďže spával s inou ženou. (Tat.)

|| vyspať hovor. (čo) spaním sa niečoho zbaviť: Do rána vyspal večernú náladu. (Taj.) Paľo sa napil i vyšiel to vyspať do sena. (Tim.)

vyspať sa dk
1. do sýtosti si užiť spánok, dopriať si spánok: když se wispim, zas mne zbud a k pracy dobre hned powzbud (KK 1709); (sedliak) pro silnu pracu anj se do wule nenagj, anj do wule newispy (KT 1750); edormire: wyspati se (CL 1777); ty si sa vyspau, a ja nie (PV 18. st); upracowani a unaweni czlowek wssade sa wispy, y na holeg a twrdeg zemy (WS 18. st)
2. [z čoho] spaním sa zbaviť niečoho: naostatek, kdy se wispal z opilstwa, gjž po wssech stranach se ohleda (SK 1697); edormivit crapulam: zbitečný trunk neb wčeregssý wjno wyspáti, z ožranj se wyspáti (WU 1750); vyspávať sa ndk k 1: ale ono preg samo tam prichazelo a cžasem y na lawiczj se tam wispawalo (TRENČÍN 1616); edormio: wyspáwám se, do sýtosti se naspati (WU 1750) vyspať dk spaním sa zbaviť niečoho: edormivit crapulam: bolenj hlawy z opilstwj wyspáti (WU 1750); edormire vinum: wino wyspati; edormiscam crapulam: wyspjm od wjna bolest hlawi (KS 1763) vyspávať ndk: edormio: wyspáwam (AP 1769)

Zvukové nahrávky niektorých slov

s ktorou sa vyspím avec qui je coucherais

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu