Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

vysoký

I. vyšší príd.

1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo; je vyššej postavy pomerne vysoký; v-á pec hut. pec na výr. surového železa; v-á zver jelenia ap.

2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť; vyššie konáre, najvyšší bod v teréne

3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í

4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas

5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja; najvyšší čas zvrchovaný; v-é napätie do 38 000 V; v-á škola vrcholná v škol. sústave; biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu; fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom; mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom

6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ; vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie

7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života

žiť na v-ej nohe; sedieť na v-om koni;

vysoko vyššie prísl. k 1, 2, 4 – 7: v. vyskočiť; slnko je už v.; tu vyššie je studnička; v. znejúci; v. výkonný; v. postavený; byť mravne vyššie; admin. slang. vyššie uvedený (už) uvedený, prv uvedený, predtým uvedený

v. lietať, rúbať, zaťať mať veľké (a nereálne) ambície; nosiť hlavu, nos v. byť pyšný

II. vysoká ž.

1. vysoká zver: poľovať na v-ú

2. hovor. vysoká škola: chodiť na v-ú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vysoký vyšší; vysoko vyššie prísl.

hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšnepyšnosebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

porov. aj hrdý 1

2. porov. veľkolepý, nádherný 1


nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vysoko, 2. st. vyššie prísl.

1. vo vysokej polohe, hore (op. nízko): v. nad zemou, v. nad obzorom; Slnko bolo vysoko. (Vaj.) Balón vznáša sa vysoko vo vzduchu. (Vám.)

Vysoko nosil nos (Vaj.) bol pyšný.

2. do vysokej polohy: v. vyskočiť, v. vyletieť; Plamene vyšľahli vysoko. (Vaj.); vysoko vyčesané vlasy (Gráf)

v. rúbe má priveľké, neskromné požiadavky;

3. veľmi, hodne, značne (op. nízko): v. si niekoho al. niečo ceniť; Svoje pozvážal do stohu a dal vysoko asekurovať. (Taj.) Surinského si vysoko vážili. (Vaj.); vysoko prekročiť plán;

4. na vysokom stupni al. na vysoký stupeň (v spoločnosti, vo vývine ap.) (op. nízko): v. stojaco vrstvy obyvateľstva; Ide mu o to, aby sa niekde dostal. Vyššie než dnes je. (Bedn.)

5. vysokým tónom, vysokým hlasom: v. spievať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor