vysoký, 2. st. vyšší príd.
1. majúci veľkú výšku, vyčnievajúci do výšky, dlhý na výšku, veľkého vzrastu (op. nízky): v. strom, v. komín, v. vrch, v. dom, v-á postava; v-é čelo; v-é podpätky; v-á tráva; 30 m vysoká veža; poľov. v-á zver jelenia, spodst. vysoká, -ej ž.; les. v. les v ktorom rastú stromy; hut. v-á pec slúžiaca na výrobu surového železa z rúd; šport. slang. v-á lopta, v. puk zahratie loptou, pukom vo veľkej výške; skok v. ľahkoatletická disciplína; fon. v-é samohlásky s vysokou polohou jazyka
● hovor. žiť na vysokej nohe viesť prepychový život, žiť veľkopansky; hovor. sedieť na vysokom koni správať sa povýšene;
2. (o tône, hlase) majúci veľký počet kmitov (op. nízky); v. soprán, v. tenor, v. hlas; hud. v. tón;
3. majúci veľkú hodnotu, mieru, úroveň, veľký stupeň nejakej vlastnosti; majúci veľkú kvantitu al. kvalitu: v-á cena, v-á mzda, v-á teplota; v. vek; v-á účasť na niečom; v. lesk, v-á rýchlosť, v. tlak, v-á frekvencia; v-é vyznamenianie; vyššia stredná škola; v-á škola vrcholná škola v školskom systéme, v školskej organizácii; el. tech. v-é napätie do 33 000 V; veľmi v-é napätie do 400 000 V; mat. vyššia matematika v ktorej sa počíta s infinitezimálnymi vzťahmi; geod. vyššia geodézia zaoberajúca sa meraním a zobrazovaním väčších častí zemského povrchu;
4. šľachetný, ušľachtilý, vznešený. v. cieľ (Vaj.); vyšší zmysel života (Urb.); Máme sa zaujímať aj o vyššie veci. (Čaj.) Na žene leží vysoká povinnosť materstva. (Jes-á)
5. patriaci do hornej vrstvy, napr. podľa sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia (op. nízky): vyššie triedy (vrstvy) obyvateľstva; vyššia šľachta; vyšší úradníci, vyšší dôstojníci; Je to dáma z vysokého sveta. (Ráz.)