vysoký
I. vyšší príd.
1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo; je vyššej postavy pomerne vysoký; v-á pec hut. pec na výr. surového železa; v-á zver jelenia ap.
2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť; vyššie konáre, najvyšší bod v teréne
3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í
4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas
5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja; najvyšší čas zvrchovaný; v-é napätie do 38 000 V; v-á škola vrcholná v škol. sústave; biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu; fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom; mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom
6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ; vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie
7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života
● → žiť na v-ej nohe; → sedieť na v-om koni;
vysoko vyššie prísl. k 1, 2, 4 – 7: v. vyskočiť; slnko je už v.; tu vyššie je studnička; v. znejúci; v. výkonný; v. postavený; byť mravne vyššie; admin. slang. vyššie uvedený (už) uvedený, prv uvedený, predtým uvedený
● v. lietať, rúbať, zaťať mať veľké (a nereálne) ambície; nosiť hlavu, nos v. byť pyšný
II. vysoká ž.
1. vysoká zver: poľovať na v-ú
2. hovor. vysoká škola: chodiť na v-ú
vysoká -kej ž.
vysoká p. zver1
zver1 v prírode žijúce zvieratá, obyč. voľne: lesná zver; chytať, kŕmiť zver • zverina: lovná zverina • vysoká (jelenia zver) • divina (divá zver) • hromad.: zverstvo • zvieratstvo
vysoká p. vysoký
vysoký, 2. st. vyšší príd.
1. majúci veľkú výšku, vyčnievajúci do výšky, dlhý na výšku, veľkého vzrastu (op. nízky): v. strom, v. komín, v. vrch, v. dom, v-á postava; v-é čelo; v-é podpätky; v-á tráva; 30 m vysoká veža; poľov. v-á zver jelenia, spodst. vysoká, -ej ž.; les. v. les v ktorom rastú stromy; hut. v-á pec slúžiaca na výrobu surového železa z rúd; šport. slang. v-á lopta, v. puk zahratie loptou, pukom vo veľkej výške; skok v. ľahkoatletická disciplína; fon. v-é samohlásky s vysokou polohou jazyka
● hovor. žiť na vysokej nohe viesť prepychový život, žiť veľkopansky; hovor. sedieť na vysokom koni správať sa povýšene;
2. (o tône, hlase) majúci veľký počet kmitov (op. nízky); v. soprán, v. tenor, v. hlas; hud. v. tón;
3. majúci veľkú hodnotu, mieru, úroveň, veľký stupeň nejakej vlastnosti; majúci veľkú kvantitu al. kvalitu: v-á cena, v-á mzda, v-á teplota; v. vek; v-á účasť na niečom; v. lesk, v-á rýchlosť, v. tlak, v-á frekvencia; v-é vyznamenianie; vyššia stredná škola; v-á škola vrcholná škola v školskom systéme, v školskej organizácii; el. tech. v-é napätie do 33 000 V; veľmi v-é napätie do 400 000 V; mat. vyššia matematika v ktorej sa počíta s infinitezimálnymi vzťahmi; geod. vyššia geodézia zaoberajúca sa meraním a zobrazovaním väčších častí zemského povrchu;
4. šľachetný, ušľachtilý, vznešený. v. cieľ (Vaj.); vyšší zmysel života (Urb.); Máme sa zaujímať aj o vyššie veci. (Čaj.) Na žene leží vysoká povinnosť materstva. (Jes-á)
5. patriaci do hornej vrstvy, napr. podľa sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia (op. nízky): vyššie triedy (vrstvy) obyvateľstva; vyššia šľachta; vyšší úradníci, vyšší dôstojníci; Je to dáma z vysokého sveta. (Ráz.)