vysoký
I. vyšší príd.
1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo; je vyššej postavy pomerne vysoký; v-á pec hut. pec na výr. surového železa; v-á zver jelenia ap.
2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť; vyššie konáre, najvyšší bod v teréne
3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í
4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas
5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja; najvyšší čas zvrchovaný; v-é napätie do 38 000 V; v-á škola vrcholná v škol. sústave; biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu; fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom; mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom
6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ; vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie
7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života
● → žiť na v-ej nohe; → sedieť na v-om koni;
vysoko vyššie prísl. k 1, 2, 4 – 7: v. vyskočiť; slnko je už v.; tu vyššie je studnička; v. znejúci; v. výkonný; v. postavený; byť mravne vyššie; admin. slang. vyššie uvedený (už) uvedený, prv uvedený, predtým uvedený
● v. lietať, rúbať, zaťať mať veľké (a nereálne) ambície; nosiť hlavu, nos v. byť pyšný
II. vysoká ž.
1. vysoká zver: poľovať na v-ú
2. hovor. vysoká škola: chodiť na v-ú