vysmiať (koho, čo), vysmiať sa (komu, čomu, z čoho) -smeje -smejú dok. smiechom, posmeškami dať najavo opovrhnutie, škodoradosť ap.: v-li ho, v-li sa mu, keď sa im zveril; roztržitosť každý v-e; v. sa (z) ľudskej hlúposti
● v. sa niekomu do očí ironicky vyjadriť nesúhlas;
nedok. vysmievať, vysmievať sa -a
vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievať • sposmeškovať • vyposmechovať • vyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovali • nár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniť • fraz.: priviesť/vyviesť na posmech • obrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťou • skarikovať • sparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikuje • povysmievať (opakovane vysmiať)
zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu
2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)
vysmiať sa2, -smeje, -smejú, -smial, rozk. -smej dok. dosýta sa nasmiať: Keď sa vysmiali, vypili si a na chvíľu utíchli. (Jégé)
vysmiať, -smeje, -smejú, -smial, rozk. -smej (koho, čo) i vysmiať sa1 (komu, čomu, z čoho) dok. výsmechom prejaviť svoj záporný vzťah k niekomu, k niečomu, reagovať na niečo výsmechom: Zaiste bolo moje prekvapenie veľmi zreteľné, lebo ma vysmiala. (Jégé) Chceš vysmiať moju slabosť? (Kuk.) Vernosť každý vysmeje. (Sládk.) Moji rodičia sa jej vysmiali. (Kuk.) Láska sa strachu vysmeje. (Sládk.); v. sa z chudoby;
nedok. vysmievať i vysmievať sa, -a, -ajú