vysloviť dok.
1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: (ne)vie v. hlásku r, ledva v-l pár slov
2. slovami vyjadriť: v. želanie, v. niekomu sústrasť; v-enie dôvery
3. (verejne) dať na vedomie, vyhlásiť, vyriecť, vyrieknuť: v. ortieľ;
nedok. vyslovovať
// vysloviť sa povedať svoj názor, vyjadriť sa: v-li sa o ňom s uznaním; v. sa o návrhu, v. sa za, proti; ešte sa nev-l záväzne nepovedal;
nedok. vyslovovať sa
vysloviť, -í, -ia dok. (čo)
1. rečovými orgánmi, hovoridlami vypovedať: v. hlásku, slovo, vetu; S veľkou námahou vyslovil: „Zuzka.“ (Kuk.)
2. vyjadriť, dať najavo slovami: v. sústrasť, vďaku, uznanie, poľutovanie, radosť, súhlas, úctu, želanie, názor, mienku; v. dôveru;
3. ohlásiť, vyhlásiť: v. rozsudok (Bod.); v. ortieľ (Fel.);
nedok. vyslovovať, -uje, -ujú
|| vysloviť sa (okom, o čom) povedať svoju mienku, názor o niekom al. niečom, vyjadriť sa, zaujať stanovisko k dakomu, k dačomu. Gréta sa vyslovila, že pôjde za ošetrovateľku. (Tim.) Vyslovila sa o vás veľmi pochvalne. (Gráf) Prosím prítomných, aby sa o veci vyslovili. (Urb.);
vyslovovať, vyslovovať sa p. vysloviť, vysloviť sa