vyslobodiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) zbaviť cudzej nadvlády, vymaniť z poroby, dať niekomu (niečomu) slobodu, oslobodiť: v. ľud spod cudzej nadvlády; Príde chvíľa, ktorá ťa vyslobodí z otroctva. (Barč.)
2. (čo, čo z čoho) uvoľniť, urobiť voľným, vymaniť, oslobodiť: Eva si ruku vyslobodila z Igorových dlaní. (Jaš.) Vyslobodil zástavu z haraburdia. (Gráf)
3. (koho) zbaviť nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného, oslobodiť: Kto mal syna na vojenčine, k tomu šiel vicišpín, že mu ho vyslobodí, ak bude n maďarskú stránku hlasovať. (Taj.) Z áreštu ťa vyslobodí iba smrť. (Taj.) Prišla na poradu, chtiac syna vyslobodiť z vojny. (Tim.);
nedok. vyslobodzovať, -uje, -ujú
|| vyslobodiť sa
1. zbaviť sa cudzej nadvlády, vymaniť sa z poroby, získať slobodu, oslobodiť sa: Vyslobodili sme sa z područia fašizmu. (Heč.)
2. uvoľniť sa, vymaniť sa, vyprostiť sa, oslobodiť sa: Chcel ju držať v objatí, ale ona sa mu vyslobodila. (Jégé)
3. zbaviť sa nejakého záväzku, povinnosti al. niečoho nepríjemného. Z moci toho zákona sa nevyslobodíme. (Barč.);
nedok. vyslobodzovať sa
vysvobodiť, -í, -ia dok. kniž. zastar. (koho, čo) vyslobodiť Najťažšia čiastka jeho úlohy bola vysvobodiť Adama z púť. (Jégé) Nadhodila sa nám príležitosť blízkeho vysvobodenia. (Kal.)