vyslať -šle -šlú dok.
1. poslať s istým poverením: v. delegáciu, agenta
2. odoslať, zaslať: v. depešu;
pren. v. túžobný pohľad k niekomu túžobne pozrieť
3. vypustiť (zo zdroja) do priestoru: družica v-la prvé signály;
nedok. vysielať -a
1. k 1, 2
2. fyz. vydávať zo seba ako energiu ap.: v. ultrafialové žiarenie
3. prenášať na diaľku (signál) pomocou elektromagnetických vĺn: v. správy, koncert; stanica v-a celý deň
poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špióna • hovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby preč • vystrojiť • vychystať • vypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu • zoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest
2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslať • odoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včera • admin., pošt.: vyexpedovať • odexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielku • adresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na syna • hovor.: odšikovať • pošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranice • subšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudziny • dopraviť • odtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia
vyslať p. poslať 1
vysielať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) poverovať niekoho, aby sa niekam vypravil, obyč. s istým poslaním: v. špiónov; Vysielal synov svojich oproti kráľovi. (Kal.) Pravotár vysielal medzi ľudí svojich agentov. (Jil.)
2. (čo) vydávať, vypúšťať zo seba isté prejavy fyzických al. duševných stavov: vzdychy vysielané do noci (Hviezd.); Spod obočia vysiela strašné pohľady. (Šolt.)
3. (čo) prenášať rádiotelegraficky al. rádiofonicky nejaké signály, program ap.: v. signály; v. zprávy, hru, koncert;
dok. k 1, 2 vyslať
vyslať, -šle, -šlú, -slal, -slaný, rozk. -šli dok.
1. (koho) poslať, vypraviť niekam s istou úlohou: v. špiónov; v. niekoho na výzvedy; Mestská rada vyslala žoldnierov, aby samo. pašníkov zlapali. (Gráf.) Vyslal chlapca s odkazom na pastvisko. (Laz.)
2. (čo) vydať, vypustiť zo seba isté prejavy fyzických al. duševných stavov: Vyslal k hovoriacej nechápavý pohľad. (F. Kráľ);
nedok. vysielať