vysielať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) poverovať niekoho, aby sa niekam vypravil, obyč. s istým poslaním: v. špiónov; Vysielal synov svojich oproti kráľovi. (Kal.) Pravotár vysielal medzi ľudí svojich agentov. (Jil.)
2. (čo) vydávať, vypúšťať zo seba isté prejavy fyzických al. duševných stavov: vzdychy vysielané do noci (Hviezd.); Spod obočia vysiela strašné pohľady. (Šolt.)
3. (čo) prenášať rádiotelegraficky al. rádiofonicky nejaké signály, program ap.: v. signály; v. zprávy, hru, koncert;
dok. k 1, 2 vyslať
vyslať, -šle, -šlú, -slal, -slaný, rozk. -šli dok.
1. (koho) poslať, vypraviť niekam s istou úlohou: v. špiónov; v. niekoho na výzvedy; Mestská rada vyslala žoldnierov, aby samo. pašníkov zlapali. (Gráf.) Vyslal chlapca s odkazom na pastvisko. (Laz.)
2. (čo) vydať, vypustiť zo seba isté prejavy fyzických al. duševných stavov: Vyslal k hovoriacej nechápavý pohľad. (F. Kráľ);
nedok. vysielať