Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyskočiť dok.

1. skočiť smerom von: v. z postele, v. (von) oknom;

pren. srdce mu ide v. z hrude prudko bije

2. skokom, prudkým pohybom sa dostať hore al. dopredu: vysoko v. (za loptou), v. na múrik; ručička (prístroja) v-la prudko vystúpila; v-ené pero uvoľnené

3. prudko vstať (pri náhlej reakcii ap.); expr. takto reagovať, vyletieť, vybuchnúť: v. na rovné nohy, v. zo stoličky; je prchký, hneď v-í

4. hovor. náhle sa objaviť (na povrchu): v-li mu pehy, slzy

expr. ide z → kože v.;

nedok. vyskakovať: len nev-j! a) neteš sa predčasne b) nebuď sebavedomý; (z toho) nemôže veľmi v. nemôže si veľa dovoľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyskočiť ‑í ‑ia dok.

vyskočiť -čí -čia vyskoč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríkazoskočiťexpr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postelevrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vodyhovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková)vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptounaskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta

2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne


vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovaťvybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovaťvybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiťvyletieťvybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieťpohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sazblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na vozvyhodiť savyšvihnúť saexpr. vyhupnúť (sa)kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradláexpr. vylučiť sa (Dobšinský)vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúťvyletieťvylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškouexpr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyskočiť, -í, -ia dok.

1. prudkým pohybom, skokom sa dostať niekam hore: v. na voz, na auto, na koňa; Dôstojník vyskočil na násyp. (Urb.)

2. (odkiaľ i bezpredm.) prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von: v. z postele; v. oblokom z izby; v. z vlaku, z lietadla; Róza vyskočí z vane. (Ráz.)

hovor. expr. ide z kože vyskočiť je veľmi rozrušený; idú mu oči vyskočiť uprene sa pozerá; div mu (jej) srdce nevyskočí je veľmi vzrušený(-á);

3. urobiť skok do výšky: v. pol metra vysoko;

4. rýchle, prudko povstať: v. na (rovné) nohy; Celá vzrušená vyskočila. (Kuk.)

5. expr. prudko vybehnúť, vystúpiť dohora: ručička ukazovateľa vyskočila; teplota vyskočila; Cesto vyskočí (Vans.) nakysne.

6. expr. (o slnku a mesiaci) rýchle vyjsť: Mesiac vyskočil spoza hôr. (Kuk.) Slnce vyskočí spoza vrchu. (Tim.)

7. expr. náhle sa objaviť, ukázať sa: Na chrbát jej vyskočili zimomriavky. (Urb.) Pekárovi vyskočili slzy (Kuk.) rozplakal sa. Vo vyhni vyskočil malý ohníček (Jil.) vyšľahol.

8. hovor. náhle sa uvoľniť z pôvodnej polohy: vyskočené pero kresla (Al.);

9. expr. prudko prejaviť rozrušenie, nevôľu, nesúhlas ap.: „Aha, už to zasa lezie z nej!“ — vyskočí otec podráždene. (Al.);

nedok. vyskakovať1, -uje, -ujú

vyskacovať p. vyskočiť


vyskakovať p. vyskočiť


vyskakúvať p. vyskočiť


vyskočiť dk
1. skočiť smerom von: Nemecz tenže wyskocžil ze dwery, newym, czo se wicz delalo (KRUPINA 1691); vyskoč, starý, ven z postele, najdeš kohosi pri cére. Starý z postele vyskočel, Janko oknom ven vykročel (RL 17. st); a kdo komu gamu kope, sam do ňeg upadňe, newim, zdaliss z ňeg, gako chce wiskočyt, uhadňe (GV 1755); se ex navi projicere: wyskočiti z hagowa, z lodi (KS 1763); zbúrení mešťané púlnahí z posťele viskočili (BR 1785)
F. nevyskočiť zo svojich medzí držať sa umiernenej cesty: non egrediat cancellis, quos ipse mihi circumdedit: ssránky neprekrocim, pres meze se nepustim, (z) swých mezy newyskočim (WU 1750); div mu srdce nevyskočí z hanby velikej, kterú má (PV 1761-81) skoro to neprežije; div, že mi nevyskočí od hladenia moje oči (PV 1761-81) od prekvapenia; ass mu krew wiskočila (N. MESTO n. V. 18. st); až mj čerwena poliewka s ust bola wiskočyla (MiK 18. st) zaliala ho/ma krv
2. na čo, kam skokom, prudkým pohybom sa dostať hore al. dopredu: wessli sme do kramu a ten Kigowsky wiskoczil na desku w kossely a woganka ležela na ustlany (SKALICA 1671); Martin na lawiczu tam w izbe wiskočil (BLATNICA 1734); ven uťekal a na koňa, kterího tam mel privázaního, ríchle viskočíc, domu pospíchal (BR 1785)
3. na koho skokom niekoho napadnúť, vrhnúť sa na niekoho: v noczi viskoczily (Turci) na nasse lanczknechti, kteri na varte boli (BUDÍN 1541 SLL); domanisci hagni na nich (Kordošanov) wiskočzilj, strielalj, kamenmi na ne hazalj (TRENČÍN 1640); (opát) issel pres ten les, w kterem zbognik ten zustawal, techdi nanho zbognik wiskočil (MS 1758)
4. rýchlo, prudko vstať: wtom Mihal hned nenadale wiskočil a mne kigom uderil (NIŽNÁ 1635); Imrich wiskočil a sekeru drwacu uchitil (s. l. 1742); na to ochotne wiskočili wssikni od stolu a beželi za njm (VP 1764)
5. (o ohni) vyšľahnúť, vyraziť: gá werim, žeby byl žerawi ohen proti mne wiskočil (VP 1764)
6. (o vode) vyvrieť, vytrysknúť: hned na prwne slzi kwapku s muže na tom gistém mjste, kde se modlil, studnice wizkočyla (VP 1764)
7. (o slnku ap.) rýchlo vyjsť: čymnáhle denice wiskočy a slnce yasny den doweze, preneseme se ku prybehum (PT 1778); aj v nedzelu ránečko, ej, vyskočelo súnečko. Vyskočelo na scenu, ej, na zahradku tŕnenú (RL 16. st); vyskakovať, vyskacovať ndk k 1: item za zelezo, aby newiskakowal wal, d 10 (ŽILINA 1610); exilio: wen wiskakugem (AS 1728); tak wiskakowal pan instans oblokom za geg mužom (ZÁBORIE 1756); osskliwe zabi z ust teg zeny wiskakowali (MS 1758); aby maso z hrnca wyskakowalo (RG 18. st); k 2: slepice hnewa se y do oči wiskakuge (SP 1696); lisska chtela dostat hrozno, dost proň wiskakowala (GV 1755); mnohé klobási a jeďernički, na které plamenití psi viskakuvali (BR 1785)
F. chromi hrisnik bude wiskacowat jako jelen (Káz 18. st) veľmi vysoko; sahný do niadra swého, kolikrát wiskakugess plnj hnewu (SK 1697); sestri od weliké radosti wiskakowali (VP 1764);
x. pren ktereho čloweka srdco w podiweňú tégto dobrotiwosti by newyskakowalo? (BlR 18. st) netešil by sa k 3: consilio: na ňekoho skákám, wyskakugem (KS 1763); k 5: kowacž zelezo na nakowe bige, odtud ohniwe yskry wiskaczugj (KoB 1666); k 6: z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj (KoB 1666)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyskočiť: →speex →vorbis
brehu, vyskočil na zem la rive, il sauta à terre
mužovia vyskočili na breh hommes sautèrent sur la grève
muž vyskočil na breh homme sauta à terre
vyskočili na breh, ktorý sautèrent sur la berge, qui

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu