vysadiť dok.
1. dať, premiestniť von (z vozidla), vyložiť: v. cestujúcich (z vlaku), taxikár ho v-l pred hotelom; v. výsadok
2. posadiť na vyvýšené miesto: v. dieťa na koňa
3. odb. načas prerušiť činnosť: motor v-l; v. lieky prestať (načas) užívať
4. (postupne) zasadiť (väčšie množstvo): v. jahody, stromčeky
5. takto pokryť (istý priestor): hriadka v-ená ružami
6. takto utvoriť, dať vznik niečomu: v. horu, vinohrad;
nedok. vysádzať2 -a, vysadzovať
vysadiť -dí -dia vysaď! -dil -diac -dený -denie dok.
obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom • osiať • zasiať • vysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicou • posiať (obyč. postupne al. husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetmi • nasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady maku • vysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľou • les. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň
vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliť • vyvoliť si • zvoliť • zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky • vyhliadnuť • vyhliadnuť si • zried.: vyzrieť • vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera • povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy
2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky • vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku • expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti • vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky • vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky • vybaliť • hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu • vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu • vyoperovať • vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo • vysadiť • zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov • povyberať • povyťahovať • povybaľovať (postupne)
3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovať • vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu • povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu
4. p. vziať 1, 3
vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode
2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)
3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)
vysadiť 1. p. vyložiť1 1 2. p. vyložiť1 2 3. p. zlyhať 4. p. zasadiť 1
zasadiť 1. sadením umiestiť do zeme: zasadiť cibuľu • nasadiť • posadiť • vysadiť • povysádzať (väčšie množstvo, obyč. postupne): na slnečnú stranu sme nasadili zeleninu; zemiaky sme už posadili • presadiť (inde, na iné miesto): presadiť kvety do črepníkov • zasiať • vysiať • nasiať (semeno): zasiať jačmeň; vysiať, nasiať mrkvu, mak • posiať (zasiať všetko semeno): oziminy sú posiate • pozasievať (postupne zasiať)
2. p. vsadiť 1 3. p. nasadiť1 1
zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedali • vysadiť • vynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadil • zastaviť sa: srdce sa mu zastavilo • zadrhnúť sa • zaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekol • preskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhal • hovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovala • subšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvíli • kniž. stroskotať • nevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal
vysadiť1, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dať, vyložiť odniekiaľ von, obyč. z nejakého uzavretého priestoru: Loď vtiahla do prístavu a cestovateľov vysadila. (Kuk.) V Kursku nás vysadili. (Jes.) Hodný bochník vysadí z pece. (Hviezd.); v. dvere; voj. v. vojsko;
2. (koho) zdvihnúť do výšky a umiestniť, posadiť, vyložiť na vyššie položené miesto: Vysadil ju do koča. (Dobš.) Mišo cítil, ako ho mocné ramená vysadili hore. (Kuk.) Zdrapil vojaka a vysadil ho do voza. (Gráf.)
3. zried. vysunúť von, vypúliť, urobiť vysadnutým: Hostinskému vysadilo oči. (Kuk.)
4. hovor. na istý čas prerušiť činnosť, vynechať: motor vysadil;
nedok k 1, 2 vysadzovať1, -uje, -ujú, k 2 i vysádzať2, -a, -ajú
vysadiť2, -í, -ia dok. (čo)
1. zasadiť do zeme väčšie množstvo rastlín: Obzerala mladé stromky, ktoré dala lanského roku vysadiť. (Jégé) Záhonček obohnaný je múrom a dnu sú vysadené zemiaky. (Kuk.) Ženy pýtajú ešte vrece zemiakov, už všetky vysadili. (Stod.)
2. sadením utvoriť, zriadiť: Spravíme vám krásne ihrisko, vysadíme park. (Tat.) Vysadil sad. (Jes.) Hora nenarástla sama, ale ju vysadili ľudia. (Janč.)
3. odb. nasadiť do revíru: v. zajace, bažanty, v. ryby do rybníka;
nedok. vysadzovať2, -uje, -ujú k 1, 2 i vysádzať2, -a, -ajú
vysadiť1 [-di-, -dzi-] dk 1. čo z čoho dať, vybrať, vyložiť niečo odniekiaľ von (obyč. z nej. uzavretého priestoru): wezmi horucy chlieb, když ho z pece wysadia, wlož ho do letnjeg wody (RTA 17. st); wisadt tygel z ohne na zem (Och 17. st); když wysady pecen, nech ustydne (KLe 1740) 2. koho povýšiť niekoho: korenj národúw pyssnych wysussyl Bůh a wysadil ponjženych z národúw tych (KB 1757); Alžbeta za králownu gest wiwolena a na trůn králowski wisazena (ŽS 1764) 3. koho vylúčiť niekoho odniekiaľ: těžce někdo podlé praw z possessy swé múže wysazen a wystrčen býti (FP 1744); jak se k Betsajdze priblisál, oszli dva szebe privésztz dál, plásti na nyich svetzi kladlyi, tak Jésusa viszadzilyi (HPS 1752)
vysadiť2 dk 1. čo čím zasadiť do zeme väčšie množstvo rastlín: stawágte domi a bydlite, y wysadte zahradi a gézte owocj gegjch (KB 1757); depange caules: wysaditi planti, wysadki (KS 1763); instans sadoček wisadil sam sliučjm (TURIEC 1773) 2. čo (o zvieratách a rybách) vybrať na utratenie: ked bis welmj stare owcze mal, takowe odpud a wisad wen do predaju masarom a mladče radnej chowaj (KORYČANY 1560); ass na prozbu tych walachow toliko dwanast (oviec) wisadily y syra osem hrud wzali (MARTIN 1677); počti se magi činiti o dobitku wsseckem, nie suce na zymowisko ma se wisaditi a odpredati (NN 18. st) 3. čo nasadiť (do rybníka) násadu malých rýb: gest tam take sazawicza, kdy Slezaczy wezu ribi kapry a kdy tam wisadja, od každeg fury dawagj kapra n 1 (K. N. Mesto 1690); vysádzať [-dza-, -ďa-, -za-, -ze-], vysadzovať [-ďo-, -do-, -zo-] ndk; k 1: kdo napoli winohrad wisaduge, že obgedwge polowycze powinen ge wysadit (SKALICA 1723); prosero: wysaďugem, segem (KS 1763); tam stromi wisázene byli (VP 1764); my predmenuwani winohrad wirabati a wisaczati powinni budeme (BECKOV 1772); žadny s tech lesu vyrubanych nevysadiaju (GAJARY 1788 LP); plantis vel arboribus conserere: wysazowati (PD 18. st); k 3: sazawice tež tu gest, do ktereg Slezaci, kdiž kapri wezu, na noc wisazegi a gednoho kapra zanechawagi od sani (K. N. Mesto 1629); vysadzúvať [-zú-] frekv k 1: plantis vel arboribus conserere: wysazúwati (PD 18. st)
vysádzať p. vysadiť
vysadzovať, vysadzúvať p. vysadiť