Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyrušiť dok. zasiahnuť do niečieho pokoja (hlukom ap.): v-li ho pri práci, z úvah ho v-l krik detí; v. zlodeja pristihnúť; nič ho (tak ľahko) nev-í a) vie sa sústrediť b) je flegmatik;

nedok. vyrušovať: žiak stále v-je; nedajte sa v.

// vyrušiť sa nechtiac sa dostať zo stavu pokoja, sústredenia ap.: v. sa pri robote;

nedok. vyrušovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrušiť ‑í ‑ia dok.; vyrušiť sa

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo snavybúriťvyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli)fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojípristihnúťprichytiťdochytiťdolapiťprekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rušiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;

2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)

3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);

dok. k 1 porušiť, zrušiť;

k 2 narušiť;

k 3 vyrušiť


vyrušiť, -í, -ia dok.

1. (koho z čoho, v čom) rušivo zasiahnuť do činnosti dakoho, do stavu, v ktorom sa dakto nachádza ap., vytrhnúť niekoho z istej činnosti, z odpočinku ap.: Ráno pri vyučovaní vyrušil môjho muža akýsi zlovestný výkrik z ulice. (Vans.) Predtucha neraz ho i v noci vyruší zo sna. (Kuk.) Nič ich neprišlo vyrušiť v robote. (Fel.)

2. (koho, čo) vyviesť z pokojného stavu, vzrušiť, znepokojiť: Otec, teba už nič nevyruší na tomto svete. (Stod.) Ťažké myšlienky vyrušili chalupu z dlhoročnej lenivej pohody. (Jil.);

nedok. vyrušovať, -uje, -ujú, zried. i vyrúšať, -a, -ajú

|| vyrušiť sa (z čoho) prerušiť nejakú činnosť: Vtedy som sa vyrušil z roboty. (Švant.);

nedok. vyrušovať sa, zried. i vyrúšať sa

Morfologický analyzátor

vyrušiť dokonavé sloveso
(ja) vyruším VKdsa+; (ty) vyrušíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyruší VKdsc+; (my) vyrušíme VKdpa+; (vy) vyrušíte VKdpb+; (oni, ony) vyrušia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyrušil VLdsam+; (ona) vyrušila VLdsaf+; (ono) vyrušilo VLdsan+; (oni, ony) vyrušili VLdpah+;
(ty) vyruš! VMdsb+; (my) vyrušme! VMdpa+; (vy) vyrušte! VMdpb+;
(nejako) vyrušiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor