vyrušiť dok. zasiahnuť do niečieho pokoja (hlukom ap.): v-li ho pri práci, z úvah ho v-l krik detí; v. zlodeja pristihnúť; nič ho (tak ľahko) nev-í a) vie sa sústrediť b) je flegmatik;
nedok. vyrušovať: žiak stále v-je; nedajte sa v.
// vyrušiť sa nechtiac sa dostať zo stavu pokoja, sústredenia ap.: v. sa pri robote;
nedok. vyrušovať sa
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviť • zadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročili • zaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návrat • zaraziť • zmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreniny • kniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčiny • zdesiť • expr.: omráčiť • ohromiť • ohúriť • ovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbou • expr.: myknúť • hegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom
2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúť • vyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri čine • pristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovaní • zastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás noc • obyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji
vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo sna • vybúriť • vyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli) • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojí • pristihnúť • prichytiť • dochytiť • dolapiť • prekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho
rušiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;
2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)
3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);
dok. k 1 porušiť, zrušiť;
k 2 narušiť;
k 3 vyrušiť
vyrušiť, -í, -ia dok.
1. (koho z čoho, v čom) rušivo zasiahnuť do činnosti dakoho, do stavu, v ktorom sa dakto nachádza ap., vytrhnúť niekoho z istej činnosti, z odpočinku ap.: Ráno pri vyučovaní vyrušil môjho muža akýsi zlovestný výkrik z ulice. (Vans.) Predtucha neraz ho i v noci vyruší zo sna. (Kuk.) Nič ich neprišlo vyrušiť v robote. (Fel.)
2. (koho, čo) vyviesť z pokojného stavu, vzrušiť, znepokojiť: Otec, teba už nič nevyruší na tomto svete. (Stod.) Ťažké myšlienky vyrušili chalupu z dlhoročnej lenivej pohody. (Jil.);
nedok. vyrušovať, -uje, -ujú, zried. i vyrúšať, -a, -ajú
|| vyrušiť sa (z čoho) prerušiť nejakú činnosť: Vtedy som sa vyrušil z roboty. (Švant.);
nedok. vyrušovať sa, zried. i vyrúšať sa