vyrozumieť -ie -ejú dok.
1. postihnúť zmysel, pochopiť: z telegramu sa nedalo nič v.; v-l (iba toľko), že vec súri
2. kniž. upovedomiť: v. všetkých o rozhodnutí komisie
vyrozumieť -mie -mejú -mej! -mel -mejúc -mený -menie dok.
informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi
oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného
2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk
3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov
pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo
2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí
vyrozumieť 1. p. pochopiť 1, zistiť 2. p. informovať
zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky
vyrozumieť1, -ie, -ejú dok. (čo) postihnúť, pochopiť, zistiť: Z jeho oka, z hlasu vyrozumela, že má čosi proti nemu. (Kul.) Ako o ňom panie súdili, to mohli sme ľahko vyrozumieť z rozhovoru dvoch dám. (Vans.) Zuza vyrozumela všetko, čo jej chcel povedať, preto sa ani na nič nepýtala. (Jil.);
nedok. vyrozumievať1, -a, -ajú
vyrozumieť2, -ie, -ejú dok. (koho) oznámiť niekomu niečo, upovedomiť niekoho o niečom: v. niekoho o nejakom rozhodnutí; v. niekoho o usporiadaní niečoho;
nedok. vyrozumievať2, -a, -ajú
vyrozumieť [-ie-, -e-] dk 1. čo, koho pochopiť, porozumieť niečo, niekoho: co se dotyče našiho psani k Vaši Urozenosti, velmi dobre sme vyrozumeli, že Vaše Urozenost chce se vydovedeti, jako sem rozdal na vino (KĽAČNO 1647 LP); mim velikim sercem bolenym som vyrosumela, ze po meg velykeg tiaskosty este vacu tiaskost mam trepet (!) (s. l. 1694); swedek uherski nycz, latinsky pak nemnoho rozumegjcze, takowe rečy a discursy dobre wirozumetj nemohol (MARTIN 1731); glossema: takowe slowo, které bez wykladu ťazsskó wyrozumetj (KS 1763) 2. od koho, z čoho čo, o čom dozvedieť sa niečo: wyrozumel sem z listu Wassey Welikomožnosty, že by ptak aneb yastrab byl zabity (ZÁTURČIE 1609); o čem njžeg de luna obssjrnegssy wyrozumiess (OCh 17. st); (svedok) wssak hned od Jana Broczkj wirozumel, že pan Koncsek Samuel woliara uderil (ĽUBORČA 1730); počuwagte pilne a z nasledugiceg hystorie wirozumgete (MS 1749); -ievať [-ie-, -í-] ndk k 1: mnozi včitelowe a wikladatelowe Pisma swateho skrze straznych mesta tuto wirozumgewagu vkrutnych tyranuw a nepriteluw cyrkwi swateg (MS 1758); intelligo: porozumjwám, wyrozumjwám, pochopugem (KS 1763); wssetečne sudy ten, ktery ani wecy nektereg newjrozumiwa, awssak sud o neg wjdawa (CS 18. st); k 2: z rozkazu Wasseg Welikomožnosti pan Iwanka odeslal hotowich penezi fl 100, yako z listu meho wirozumiwam (HOLÍČ 1613); comperio: wyrozumjwám, dozwedugem se (KS 1763); vyrozumieť sa dk neos porozumieť, pochopiť; x. v spoj. ako/čo sa v-lo hovorilo sa, vraj: gako sa wirozumelo, očut, zebi z uradu rowno do Temesswaru k wizdwihnuti sweho dedictwa (Ján) bil odessel (PUKANEC 1788); Gyuro Kapusta gako hlawa w swem dome, co y ze swedkow sa wirozumelo, neporadne pokračuge w sweg powinosti rodičowskeg (PONIKY 1793); -ievať sa, -ovať sa ndk: skrze generála ale se wyrozumjwá každý wrchnj nasseho rádu (PrV 1767); skrze wek wyrozumywagu se sto roky (KrP 1760); skrze kukol wirozumiwagu se bezbozni (MS 1758) F. wssak nicmeneg wirozumuge sa samo od seba (NJ 1785-88) je jasné, samozrejmé