vyrovnaný príd.
1. pokojný, vyvážený, harmonický: duševne v. človek, v-á povaha
2. rovnomerný, pravidelný: v. výkon, v. krok, v-á hra
3. usporiadaný, rovný, zarovnaný: v-é rady, šíky;
vyrovnane prísl.;
vyrovnanosť -i ž.
proporcionalita vyváženosť proporcií, vzťahov • proporcionálnosť: správna proporcionalita, proporcionálnosť výroby • pomernosť: pomernosť podielu na majetku • rovnomernosť: rovnomernosť rýchlosti • úmernosť (náležitý pomer k niečomu): úmernosť výkonu • vyváženosť • vyrovnanosť
vyrovnanosť p. proporcionalita
1. prejavujúci vnútorný pokoj, duševnú rovnováhu: v. muž, človek;
2. odzrkadľujúci duševnú al. inú rovnováhu, vyvážený, pravidelný, rovnovážny: Jeho chôdza je vyrovnaná, ako chôdza človeka, ktorý dobre vykonal svoju úlohu. (Chrob.) Porubský je typ vyrovnanej, veselej povahy. (Al.) Jeho tvár nadobudla vyrovnaného výrazu. (Jil.)
3. prejavujúci sa vyváženosťou, rovnomernosťou, rovnomerný: v. zápas, v-á hra, v. spád hry, v. výkon; v. rozpočet, v-é hospodárske vzťahy; poľnohosp.: v-é osivo, v-é plody majúce rovnomerný vzrasť;
vyrovnane prísl.
1. rovno, vzpriamene: v. kráčať;
2. rovnomerne: v. bojovať;
vyrovnanosť, -ti ž.
(jedna) vyrovnanosť; (bez) vyrovnanosti; (k) vyrovnanosti; (vidím) vyrovnanosť; (hej) vyrovnanosť!; (o) vyrovnanosti; (s) vyrovnanosťou;
(tri) vyrovnanosti; (bez) vyrovnaností; (k) vyrovnanostiam; (vidím) vyrovnanosti; (hej) vyrovnanosti!; (o) vyrovnanostiach; (s) vyrovnanosťami;