Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyrovnaný príd.

1. pokojný, vyvážený, harmonický: duševne v. človek, v-á povaha

2. rovnomerný, pravidelný: v. výkon, v. krok, v-á hra

3. usporiadaný, rovný, zarovnaný: v-é rady, šíky;

vyrovnane prísl.;

vyrovnanosť -i ž.

vyrovnaný príd.

1. prejavujúci vnútorný pokoj, duševnú rovnováhu: v. muž, človek;

2. odzrkadľujúci duševnú al. inú rovnováhu, vyvážený, pravidelný, rovnovážny: Jeho chôdza je vyrovnaná, ako chôdza človeka, ktorý dobre vykonal svoju úlohu. (Chrob.) Porubský je typ vyrovnanej, veselej povahy. (Al.) Jeho tvár nadobudla vyrovnaného výrazu. (Jil.)

3. prejavujúci sa vyváženosťou, rovnomernosťou, rovnomerný: v. zápas, v-á hra, v. spád hry, v. výkon; v. rozpočet, v-é hospodárske vzťahy; poľnohosp.: v-é osivo, v-é plody majúce rovnomerný vzrasť;

vyrovnane prísl.

1. rovno, vzpriamene: v. kráčať;

2. rovnomerne: v. bojovať;

vyrovnanosť, -ti ž.

(jedna) vyrovnanosť; (bez) vyrovnanosti; (k) vyrovnanosti; (vidím) vyrovnanosť; (hej) vyrovnanosť!; (o) vyrovnanosti; (s) vyrovnanosťou;

(tri) vyrovnanosti; (bez) vyrovnaností; (k) vyrovnanostiam; (vidím) vyrovnanosti; (hej) vyrovnanosti!; (o) vyrovnanostiach; (s) vyrovnanosťami;