rovnať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) hladením, urovnávaním upravovať, robiť rovným, hladkým, urovnávať (obyč. niečo čo má nerovný povrch, čo je hrboľaté, nerovné, pokrkvané, pokrčené, zhúžvané ap.): r. zem, hlinu; r. dvor, cestu; r. šaty, papier; Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol. (žart. úsl.) Rovnala svoju hlávku oboma rukami (Vaj.) upravovala vlasy; pren. (Kométa) metlou žiarnou mietla vo svete, rovnala vrchy s dolinami. (Botto)
● kniž. r. niekomu cestu pomáhať odstraňovať prekážky, uľahčovať niekomu život: Ja budem bdieť nad tebou, ja ti budem rovnať cestu, aby ti nebolo ťažko. (Kuk.)
2. (čo) ukladať, klásť, dávať na patričné miesto, usporadovať; zoraďovať: r. jablká do vrstiev; (Ela) prestala bedlivou rukou rovnať poháriky a škatuľky. (Vaj.) Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Tat.) Milanec niektoré knihy bral do ruky, dával nazad, rovnal. (Vaj.) Už od niekoľkých rokov zbieram a rovnám látku. (Vlč.); pren. Vypočúva v tichosti a všetky slová Soviarove rovná si tak, aby ich mohol obrátiť v svoj prospech (Jil.) chápe.
3. zried. (čo) zlaďovať, dávať do súladu: Neušiel, pri mne zotrval, rovnajúc krok svoj s mojou vládou. (Žáry);
dok. k 1 vyrovnať, zrovnať, k 1, 2 urovnať
|| rovnať sa
1. zried. stávať sa rovným, priamym, vzpriamovať sa, narovnávať sa: Jeho (Jarošova) postava počala sa nevdojak rovnať. (Vaj.)
2. (komu, komu v čom, čomu) byť taký ako niekto, byť rovný, rovnocenný (niekomu), mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto, ako niečo: (Žoša) chce sa rovnať Betke. (Jégé) Chudák šor Ilija, ani zďaleka sa nemôže rovnať nebohému kapitánovi Lukovi. (Kuk.) Hja, žreci múz! — Kto by tým sa rovnal? (Hviezd.) V práci sa (Pavlínka) rovnala chlapom, ale v láske sklamala. (Tal.)
3. (s kým, s čím, komu) prirovnávať sa k niekomu, k niečomu, pokladať sa za rovného s niekým, s niečím: Hoci sme boli rovesníci, vzrastom som sa nemohol s ním rovnať. (Švant.) Kde sa mne rovnať s Andrejom Lutišičom! (Vaj.) No, už sa ty mne, mati, nerovnaj. (Taj.)
4. (čomu) byť rovnaký, totožný, zhodný s niečím; byť celkom podobný niečomu, celkom sa podobať: Júlia vedela materi skomponovať účes, ktorý ju mladil, rovnal sa antickému. (Vaj.) Prázdnemu sa však rovná klasu (vaša krása). (Smrek) Pohybuje sa s vážnosťou, ktorá sa rovná len hodnosti jeho. (Kuk.) Lúčenie s milými smrti sa rovná. (Urbk.); mat. súčet uhlov v trojuholníku rovná sa dvom pravým uhlom; fyz. napätie sa rovná súčinu prúdu a odporu;
5. trochu zastar. zhodovať sa, byť zajedno: Naše nátury sa nerovnali. (Jégé) Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. (Dobš.);
dok. k 1, 2, 3 vyrovnať sa
vyrovnať, -á, -ajú dok.
1. (čo) urovnať veci k sebe al. na seba, usporiadať; umiestniť jedno k druhému: Okolo lavice, nad stolom na vešiaku pestré džbánky, misky a pekne vyrovnaný rad pohárikov. (Vaj.) Chalúpky sa túlili k zemi, po ľavom brehu rieky vyrovnané dva súvislé rady. (Fr. Kráľ); tel. Vyrovnať! povel;
2. (čo) uviesť do jednej roviny niečo skrivené, nerovné; urobiť rovným, narovnať, vystrieť: v. klinec, drôt, plech; Deti vyberali steblá ovsa z blata a hľadeli ich vyrovnať. (Jégé) Hoci bol zmorený, vyrovnal zaokrúhlený chrbát. (Fig.)
3. (čo, čo s kým) uviesť do súladu, urovnať; napraviť: Napokon podarí sa prelomiť ľad medzi nami a šťastne vyrovnať vec. (Šolt.) S Krištofom nemá všetko vyrovnané. (Hor.) Potom vyrovnal krok, bol v meste a na ulici boli ľudia. (Rys.)
4. (čo) uhradiť, zaplatiť: Som dlžniciou, ktorá už nikdy nemôže vyrovnať svoj dlh. (Kuk.) Páni si žiadajú okamžité vyrovnanie účtov. (Vans.); práv. v. pohľadávku
● v. si s niekým účet dosiahnuť zadosťučinenie, porátať sa;
5. (čo i bezpredm.)ú dosiahnuť rovnaký výsledok ako partner, obyč. v športových stretnutiach: v. svetový rekord, v bránkový náskok súpera; útočník pohotove vyrovnal;
6. (čo) uviesť do žiadúceho stavu, obyč. do rovnováhy: v. lietadlo za letu; v. rozpočet, schodok, manko; v. hru; Účtoval sám so sebou a nevedel vyrovnať svoje položky. (Bod.);
nedok. vyrovnávať, -a, -ajú
|| vyrovnať sa
1. stať sa rovným, vystrieť sa, narovnať sa: Elena sa vyrovnala s náruživým vzpružením. (Jégé) Čosi jej prišlo na um, od čoho sa vyrovnali hlboké vrásky nado bočím. (Kuk.) Obrvy sa vyrovnali. (Šolt.)
2. (komu v čom, čím; čomu) dosiahnuť rovnakú úroveň v niečom, stať sa niekomu roveň: medzi učňami nebolo ani jedného, ktorý by sa mi bol v čítaní a písaní vyrovnal. (Kuk.) V robote sa mi nikto na svete nevyrovná. (Tat.) Mišo by sa skúsenosťami vyrovnal už nejednému dospelému človekovi. (Fr. Kráľ)
3. (s čím) správne sa k niečomu postaviť, správne niečo pochopiť, zmieriť sa, porátať sa: Zdalo sa, že sa vyrovnal s hroznou skutočnosťou. (Urb.) Jano sa po chlapsky vyrovnal s osudom. (Min.) Vyrovnal sa s myšlienkou o smrti. (Krno)
4. (s kým) uhradiť, zaplatiť, urovnať hospodárske veci: Zajtra prídem k vám vyrovnať sa s vami. (Štít.)
5. navzájom sa prispôsobiť, urovnať sa: Obsah a forma sa vyrovnali. (Štúr) Tam, kde je láska, tam všetko vyhladí, vyrovná sa samo. (Tim.) Vyrovnali sa celkom a rozišli sa v najlepšom priateľstve (Jégé) zmierili sa;
nedok. vyrovnávať sa