Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyrovnať dok.

1. uložiť presne na seba, vedľa seba; usporiadať (do radu): v. navŕšené knihy zarovnať; v. rady cvičencov; v.! povel

2. odstrániť nepravidelnosti (tvaru, povrchu ap.): v. plech, klinec narovnať; v. papier vystrieť; v. nerovnosti (v teréne) zarovnať

3. uviesť do náležitého stavu, do rovnováhy: v. smer vozidla, v. sklz (v pláne), v. rozdiely (teploty, napätia)

4. uviesť do súladu: v. krok (pri pochodovaní)

5. zaplatiť (význ. 1), uhradiť: v. dlžobu, manko, v. účet

6. dosiahnuť rovnaký výsledok ako súper: domáci zakrátko v-li

v. si s niekým (osobné) → účty;

nedok. vyrovnávať -a

// vyrovnať sa

1. usporiadať sa (do zákrytu ap.), zarovnať sa: rady sa opäť v-li

2. narovnať sa, vystrieť sa: vlasy sa jej v daždi v-li

3. dostať sa do náležitého stavu, do rovnováhy ap.: výkyvy sa v-li; v-nie miezd; hist. rakúsko-maďarské v-nie štátoprávna dohoda z r. 1867

4. zaujať správny postoj k niečomu; zúčtovať: v. sa s problémami; v. sa s minulosťou

5. zaplatiť (veriteľovi), porátať sa: čo som dlžný? zajtra sa s vami v-m; ekon. zákon o konkurze a v-ní zákon o bankrote; práv. majetkovoprávne v-nie

6. i nedok. dosiahnuť (význ. 4), mať rovnakú úroveň; dostihnúť, dohoniť: rozumom, v šikovnosti sa mu nik nev-á; naše kúpele sa v-jú svetovým;

nedok. k 1 – 6 vyrovnávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrovnať ‑á ‑ajú dok.; vyrovnať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnaťvystrieťnapriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil rukuvzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbátzarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamyponarovnávaťpovyrovnávaťpovystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátnonár. naprostiť

2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnaťvyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukniupraviť (narovnať a upratať): upravili terén


poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmisubšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sazbratať sazried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobrataliposestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sapokmotriť saznôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri piveexpr.: porodiniť sazosvatať sazošvagriť sa

2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkouvyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťounavyknúť sizvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry


uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiťvyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičanéhovyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený časzaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiathovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy


urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodníkvyrovnaťzarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť strojeuhladiťzahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zempourovnávaťpovyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný listzrovnaťhovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozéromupraviť (dorovna): upraviť svah

2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadaťdať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninouvyrovnaťzarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkostizrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodnepoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope

3. zmierlivo vyriešiť • uhladiťzahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojempourovnávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičminapraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumeniahovor. vyžehliť


usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesťdoniesťdať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnaťzrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnaťzarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovaťpousporadúvaťpoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovaťsystemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniťzrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiťvychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovaťzrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavaťvydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť


vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rovnať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) hladením, urovnávaním upravovať, robiť rovným, hladkým, urovnávať (obyč. niečo čo má nerovný povrch, čo je hrboľaté, nerovné, pokrkvané, pokrčené, zhúžvané ap.): r. zem, hlinu; r. dvor, cestu; r. šaty, papier; Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol. (žart. úsl.) Rovnala svoju hlávku oboma rukami (Vaj.) upravovala vlasy; pren. (Kométa) metlou žiarnou mietla vo svete, rovnala vrchy s dolinami. (Botto)

kniž. r. niekomu cestu pomáhať odstraňovať prekážky, uľahčovať niekomu život: Ja budem bdieť nad tebou, ja ti budem rovnať cestu, aby ti nebolo ťažko. (Kuk.)

2. (čo) ukladať, klásť, dávať na patričné miesto, usporadovať; zoraďovať: r. jablká do vrstiev; (Ela) prestala bedlivou rukou rovnať poháriky a škatuľky. (Vaj.) Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Tat.) Milanec niektoré knihy bral do ruky, dával nazad, rovnal. (Vaj.) Už od niekoľkých rokov zbieram a rovnám látku. (Vlč.); pren. Vypočúva v tichosti a všetky slová Soviarove rovná si tak, aby ich mohol obrátiť v svoj prospech (Jil.) chápe.

3. zried. (čo) zlaďovať, dávať do súladu: Neušiel, pri mne zotrval, rovnajúc krok svoj s mojou vládou. (Žáry);

dok. k 1 vyrovnať, zrovnať, k 1, 2 urovnať

|| rovnať sa

1. zried. stávať sa rovným, priamym, vzpriamovať sa, narovnávať sa: Jeho (Jarošova) postava počala sa nevdojak rovnať. (Vaj.)

2. (komu, komu v čom, čomu) byť taký ako niekto, byť rovný, rovnocenný (niekomu), mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto, ako niečo: (Žoša) chce sa rovnať Betke. (Jégé) Chudák šor Ilija, ani zďaleka sa nemôže rovnať nebohému kapitánovi Lukovi. (Kuk.) Hja, žreci múz! — Kto by tým sa rovnal? (Hviezd.) V práci sa (Pavlínka) rovnala chlapom, ale v láske sklamala. (Tal.)

3. (s kým, s čím, komu) prirovnávať sa k niekomu, k niečomu, pokladať sa za rovného s niekým, s niečím: Hoci sme boli rovesníci, vzrastom som sa nemohol s ním rovnať. (Švant.) Kde sa mne rovnať s Andrejom Lutišičom! (Vaj.) No, už sa ty mne, mati, nerovnaj. (Taj.)

4. (čomu) byť rovnaký, totožný, zhodný s niečím; byť celkom podobný niečomu, celkom sa podobať: Júlia vedela materi skomponovať účes, ktorý ju mladil, rovnal sa antickému. (Vaj.) Prázdnemu sa však rovná klasu (vaša krása). (Smrek) Pohybuje sa s vážnosťou, ktorá sa rovná len hodnosti jeho. (Kuk.) Lúčenie s milými smrti sa rovná. (Urbk.); mat. súčet uhlov v trojuholníku rovná sa dvom pravým uhlom; fyz. napätie sa rovná súčinu prúdu a odporu;

5. trochu zastar. zhodovať sa, byť zajedno: Naše nátury sa nerovnali. (Jégé) Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. (Dobš.);

dok. k 1, 2, 3 vyrovnať sa


vyrovnať, -á, -ajú dok.

1. (čo) urovnať veci k sebe al. na seba, usporiadať; umiestniť jedno k druhému: Okolo lavice, nad stolom na vešiaku pestré džbánky, misky a pekne vyrovnaný rad pohárikov. (Vaj.) Chalúpky sa túlili k zemi, po ľavom brehu rieky vyrovnané dva súvislé rady. (Fr. Kráľ); tel. Vyrovnať! povel;

2. (čo) uviesť do jednej roviny niečo skrivené, nerovné; urobiť rovným, narovnať, vystrieť: v. klinec, drôt, plech; Deti vyberali steblá ovsa z blata a hľadeli ich vyrovnať. (Jégé) Hoci bol zmorený, vyrovnal zaokrúhlený chrbát. (Fig.)

3. (čo, čo s kým) uviesť do súladu, urovnať; napraviť: Napokon podarí sa prelomiť ľad medzi nami a šťastne vyrovnať vec. (Šolt.) S Krištofom nemá všetko vyrovnané. (Hor.) Potom vyrovnal krok, bol v meste a na ulici boli ľudia. (Rys.)

4. (čo) uhradiť, zaplatiť: Som dlžniciou, ktorá už nikdy nemôže vyrovnať svoj dlh. (Kuk.) Páni si žiadajú okamžité vyrovnanie účtov. (Vans.); práv. v. pohľadávku

v. si s niekým účet dosiahnuť zadosťučinenie, porátať sa;

5. (čo i bezpredm.)ú dosiahnuť rovnaký výsledok ako partner, obyč. v športových stretnutiach: v. svetový rekord, v bránkový náskok súpera; útočník pohotove vyrovnal;

6. (čo) uviesť do žiadúceho stavu, obyč. do rovnováhy: v. lietadlo za letu; v. rozpočet, schodok, manko; v. hru; Účtoval sám so sebou a nevedel vyrovnať svoje položky. (Bod.);

nedok. vyrovnávať, -a, -ajú

|| vyrovnať sa

1. stať sa rovným, vystrieť sa, narovnať sa: Elena sa vyrovnala s náruživým vzpružením. (Jégé) Čosi jej prišlo na um, od čoho sa vyrovnali hlboké vrásky nado bočím. (Kuk.) Obrvy sa vyrovnali. (Šolt.)

2. (komu v čom, čím; čomu) dosiahnuť rovnakú úroveň v niečom, stať sa niekomu roveň: medzi učňami nebolo ani jedného, ktorý by sa mi bol v čítaní a písaní vyrovnal. (Kuk.) V robote sa mi nikto na svete nevyrovná. (Tat.) Mišo by sa skúsenosťami vyrovnal už nejednému dospelému človekovi. (Fr. Kráľ)

3. (s čím) správne sa k niečomu postaviť, správne niečo pochopiť, zmieriť sa, porátať sa: Zdalo sa, že sa vyrovnal s hroznou skutočnosťou. (Urb.) Jano sa po chlapsky vyrovnal s osudom. (Min.) Vyrovnal sa s myšlienkou o smrti. (Krno)

4. (s kým) uhradiť, zaplatiť, urovnať hospodárske veci: Zajtra prídem k vám vyrovnať sa s vami. (Štít.)

5. navzájom sa prispôsobiť, urovnať sa: Obsah a forma sa vyrovnali. (Štúr) Tam, kde je láska, tam všetko vyhladí, vyrovná sa samo. (Tim.) Vyrovnali sa celkom a rozišli sa v najlepšom priateľstve (Jégé) zmierili sa;

nedok. vyrovnávať sa

Morfologický analyzátor

vyrovnať dokonavé sloveso
(ja) vyrovnám VKdsa+; (ty) vyrovnáš VKdsb+; (on, ona, ono) vyrovná VKdsc+; (my) vyrovnáme VKdpa+; (vy) vyrovnáte VKdpb+; (oni, ony) vyrovnajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyrovnal VLdsam+; (ona) vyrovnala VLdsaf+; (ono) vyrovnalo VLdsan+; (oni, ony) vyrovnali VLdpah+;
(ty) vyrovnaj! VMdsb+; (my) vyrovnajme! VMdpa+; (vy) vyrovnajte! VMdpb+;
(nejako) vyrovnajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyrovnať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor