Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyrovnať dok.

1. uložiť presne na seba, vedľa seba; usporiadať (do radu): v. navŕšené knihy zarovnať; v. rady cvičencov; v.! povel

2. odstrániť nepravidelnosti (tvaru, povrchu ap.): v. plech, klinec narovnať; v. papier vystrieť; v. nerovnosti (v teréne) zarovnať

3. uviesť do náležitého stavu, do rovnováhy: v. smer vozidla, v. sklz (v pláne), v. rozdiely (teploty, napätia)

4. uviesť do súladu: v. krok (pri pochodovaní)

5. zaplatiť (význ. 1), uhradiť: v. dlžobu, manko, v. účet

6. dosiahnuť rovnaký výsledok ako súper: domáci zakrátko v-li

v. si s niekým (osobné) → účty;

nedok. vyrovnávať -a

// vyrovnať sa

1. usporiadať sa (do zákrytu ap.), zarovnať sa: rady sa opäť v-li

2. narovnať sa, vystrieť sa: vlasy sa jej v daždi v-li

3. dostať sa do náležitého stavu, do rovnováhy ap.: výkyvy sa v-li; v-nie miezd; hist. rakúsko-maďarské v-nie štátoprávna dohoda z r. 1867

4. zaujať správny postoj k niečomu; zúčtovať: v. sa s problémami; v. sa s minulosťou

5. zaplatiť (veriteľovi), porátať sa: čo som dlžný? zajtra sa s vami v-m; ekon. zákon o konkurze a v-ní zákon o bankrote; práv. majetkovoprávne v-nie

6. i nedok. dosiahnuť (význ. 4), mať rovnakú úroveň; dostihnúť, dohoniť: rozumom, v šikovnosti sa mu nik nev-á; naše kúpele sa v-jú svetovým;

nedok. k 1 – 6 vyrovnávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrovnávať ‑a ‑ajú nedok.; vyrovnávať sa

kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipomvyrovnávaťnahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi


radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávaťnarovnávaťvystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papierzrovnávaťzarovnávaťurovnávaťupravovaťhovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

2. p. radiť2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyrovnať, -á, -ajú dok.

1. (čo) urovnať veci k sebe al. na seba, usporiadať; umiestniť jedno k druhému: Okolo lavice, nad stolom na vešiaku pestré džbánky, misky a pekne vyrovnaný rad pohárikov. (Vaj.) Chalúpky sa túlili k zemi, po ľavom brehu rieky vyrovnané dva súvislé rady. (Fr. Kráľ); tel. Vyrovnať! povel;

2. (čo) uviesť do jednej roviny niečo skrivené, nerovné; urobiť rovným, narovnať, vystrieť: v. klinec, drôt, plech; Deti vyberali steblá ovsa z blata a hľadeli ich vyrovnať. (Jégé) Hoci bol zmorený, vyrovnal zaokrúhlený chrbát. (Fig.)

3. (čo, čo s kým) uviesť do súladu, urovnať; napraviť: Napokon podarí sa prelomiť ľad medzi nami a šťastne vyrovnať vec. (Šolt.) S Krištofom nemá všetko vyrovnané. (Hor.) Potom vyrovnal krok, bol v meste a na ulici boli ľudia. (Rys.)

4. (čo) uhradiť, zaplatiť: Som dlžniciou, ktorá už nikdy nemôže vyrovnať svoj dlh. (Kuk.) Páni si žiadajú okamžité vyrovnanie účtov. (Vans.); práv. v. pohľadávku

v. si s niekým účet dosiahnuť zadosťučinenie, porátať sa;

5. (čo i bezpredm.)ú dosiahnuť rovnaký výsledok ako partner, obyč. v športových stretnutiach: v. svetový rekord, v bránkový náskok súpera; útočník pohotove vyrovnal;

6. (čo) uviesť do žiadúceho stavu, obyč. do rovnováhy: v. lietadlo za letu; v. rozpočet, schodok, manko; v. hru; Účtoval sám so sebou a nevedel vyrovnať svoje položky. (Bod.);

nedok. vyrovnávať, -a, -ajú

|| vyrovnať sa

1. stať sa rovným, vystrieť sa, narovnať sa: Elena sa vyrovnala s náruživým vzpružením. (Jégé) Čosi jej prišlo na um, od čoho sa vyrovnali hlboké vrásky nado bočím. (Kuk.) Obrvy sa vyrovnali. (Šolt.)

2. (komu v čom, čím; čomu) dosiahnuť rovnakú úroveň v niečom, stať sa niekomu roveň: medzi učňami nebolo ani jedného, ktorý by sa mi bol v čítaní a písaní vyrovnal. (Kuk.) V robote sa mi nikto na svete nevyrovná. (Tat.) Mišo by sa skúsenosťami vyrovnal už nejednému dospelému človekovi. (Fr. Kráľ)

3. (s čím) správne sa k niečomu postaviť, správne niečo pochopiť, zmieriť sa, porátať sa: Zdalo sa, že sa vyrovnal s hroznou skutočnosťou. (Urb.) Jano sa po chlapsky vyrovnal s osudom. (Min.) Vyrovnal sa s myšlienkou o smrti. (Krno)

4. (s kým) uhradiť, zaplatiť, urovnať hospodárske veci: Zajtra prídem k vám vyrovnať sa s vami. (Štít.)

5. navzájom sa prispôsobiť, urovnať sa: Obsah a forma sa vyrovnali. (Štúr) Tam, kde je láska, tam všetko vyhladí, vyrovná sa samo. (Tim.) Vyrovnali sa celkom a rozišli sa v najlepšom priateľstve (Jégé) zmierili sa;

nedok. vyrovnávať sa


vyrovnávať, vyrovnávať sa p. vyrovnať, vyrovnať sa

Morfologický analyzátor

vyrovnávať nedokonavé sloveso
(ja) vyrovnávam VKesa+; (ty) vyrovnávaš VKesb+; (on, ona, ono) vyrovnáva VKesc+; (my) vyrovnávame VKepa+; (vy) vyrovnávate VKepb+; (oni, ony) vyrovnávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyrovnával VLesam+; (ona) vyrovnávala VLesaf+; (ono) vyrovnávalo VLesan+; (oni, ony) vyrovnávali VLepah+;
(ty) vyrovnávaj! VMesb+; (my) vyrovnávajme! VMepa+; (vy) vyrovnávajte! VMepb+;
(nejako) vyrovnávajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyrovnávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor