Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyrúbať -e -u dok.

1. rúbaním odstrániť, vyťať: v. stromy, kríky

2. takto zbaviť porastu, vyťať: v. veľkú plochu

3. takto utvoriť, vyťať: v. priesek

4. ban. uvoľniť z ložiska, vykopať: v-né uhlie;

nedok. vyrúbavať -a, vyrubovať1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrúbať ‑e ‑u dok.

vyrúbať -be -bu vyrúb! -bal -buc -baný -banie dok.

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


presekať 1. sekaním rozdeliť na časti al. sekaním urobiť otvor • prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromovpopresekávaťpopretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kostipreseknúťpreťaťpretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz

2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším • prerúbať: porast treba presekať, prerúbaťpresvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť lespreriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromovprestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríkyvyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník


sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

3. p. zbiť 3


vyrúbať 1. rúbaním odstrániť; rúbaním zbaviť porastu al. rúbaním utvoriť • vyťať: vyrúbali, vyťali staré stromy; vyrúbať, vyťať celú pláň; vyrúbať, vyťať priechod cez húštinuvyklčovať (vyrúbať zo zeme): vyklčovať práchnivý peňvysekať (sekaním): vysekať krovieprerúbaťpresekať (rúbaním utvoriť al. miestami vyrúbať): vysekali, prerúbali, presekali si otvor v ľade; v hore prerúbať priesekprekliesniť v spoj. prekliesniť si cestu (i pren.)povytínaťpovyrúbavaťpovysekávať (postupne, viac vecí)

2. p. vyslobodiť 2


vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


vyťať 1. rúbaním, sekaním, ťatím odstrániť; takto zbaviť porastu al. utvoriť niečo • vyrúbaťvysekať: vyťať, vyrúbať starý dub; vyťať, vysekať cestičku cez húštinuvyklčovať (ťatím vybrať zo zeme): vyklčovať práchnivý stromzoťaťsťať (ťatím odstrániť): zoťať, sťať starú hruškuvyseknúť: vyseknúť starú haluzprerúbaťpresekať (rúbaním, ťatím utvoriť al. miestami vyťať): prerúbať si otvor v ľade; prerúbať, presekať si cestupovytínaťpozotínaťpostínaťpovysekávať (postupne)

2. p. vylepiť 2 3. p. zbiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyrúbať, -e/-a, -u/-ajú dok.

1. (čo) rúbaním odstrániť, zbaviť porastu: v. les, horu, stromy; Richard nechal vyrúbať obecné hate. (Urbk.)

2. (čo) rúbaním vytvoriť, vysekať: Vyrúbali do jedného hrubého stromu dieru. (Dobš.)

3. expr. (koho) vyslobodiť (obyč. v boji šabľou); vysekať: V Panónii vyrúbal som ťa neraz z obkľúčenia. (Žáry);

nedok. k 1 vyrúbavať, -a, -ajú i vyrubovať1, -uje, -ujú

|| vyrúbať sa sečnou zbraňou sa vyslobodiť, vysekať sa: Mám šabličku oceľovú, vyrúbem sa ja. (Ráz.)

vyrúbať dk
1. čo rúbaním odstrániť, zbaviť porastu niečo: po tenz iarek wirubaly Prawoticzane Kossczalowyczy reczenu chrast (TRENČÍN 1583); hory aneb hage pod pokutu z dediny wihnanim wirubati nesmely (ORAVA 1664); kde ge nejaka husstawa pry lukach, sedlaczj wyrubagu (BELÁ 1785); hned vyše dediny našej jisty kus haja jest vyrubany (NAHÁČ 1786 LP)
2. čo rúbaním, sekaním odstrániť, zničiť niečo: p. Rus na komore dwere wyrubal a czokolwek zachitil, wssecko zebral (NOVOHRAD 1652); w panskey swetniczi okna puste, s kterych wirubaly mrežj (M. JÁN 1687); messtanga se zebrali a wyrubali plot (PUKANEC 1788)
3. čo vykopať z ložiska, vydolovať: rudu wyrubal a nadobil (MB 1701)
4. koho pobiť, viacerých zabiť: čakanmi nekolik lovašu može nas nočnu hodinu vyrubať (TOPOĽČANY 1669); které (vojsko) wšecko mužské pohlawj ag s pgéťmi kráľmi wirúbalo (BN 1790); vyrubovať ndk
1. k 2: nedopussti se žadneg lichwe tam pasty, ani žadnemu mlade pruti wyrubowati (TRENČÍN 1675); ket sa zahrada oprawowala, ag trna sa wirubowalo (KRUPINA 1734); niektery kry a prutie wyrubuwaly (PeP 1770);
2. rúbaním, sekaním tvoriť niečo: na rybnicech, ktere prinaležeji k zamku, na tych času zimniho maji okna na lade vyrubuvati, aby se v nich ryby nezdusili (LIKAVA 1625 U2)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu