Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.

1. vypočítať: v. príklad; v-l si, koľko zarobí

2. vymenovať (význ. 1): v-l mu celý zoznam mien;

nedok. vyrátavať -a, vyratúvať -a, vyratovať

vyrátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

rátať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, počítať: r. peniaze, r. chyby; Petráňka rátala chlapov. (Fig.) Rátal si týždne, dni, hodiny. (Taj.) Na doláre ráce? (Ráz.) Ráta každú lyžicu, čo nosíš k ústam. (Kuk.)

● r. na haliere šetriť;

2. hovor. vykonávať počtové úkony, počítať: učiť sa v škole r.; r. v hlave, na prstoch; r. bez chyby; r. pri tabuli; Či ste sa nepomýlili v rátaní? (Taj.)

● nevie (ani) do troch rátať je hlúpy, nevyzná sa v ničom;

3. (koho, čo do čoho; koho, čo medzi čo; koho, čo k čomu; komu čo) počítať, zahrnovať, započítavať, zaraďovať niekam: Akoby jeho ani nerátala do tohto rozhovoru. (Tim.) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.) Ani by sa jej vraj sviatky nerátali, keby nebola doma (Taj.) ani by sviatky nemala.

4. (s kým, s čím i na koho, na čo) počítať s niekým al. niečím, brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať na niečo, spoliehať sa na niekoho, na niečo: Janko v duchu rátal s tým, že ten obed dostane najprv. (Zúb.) S družstvom už aj Sambor ráta, preto tak ľahko podpisuje. (Tat.) Na gazdovstvo rátať nijako nemôže. (Kuk.) Ja rátam na vašu rytierskosť. (Taj.) Vždy sa jej páčil, vždy rátala na neho (Tim.) dúfala, že si ju vezme.

● r. s každým halierom šetriť;

5. uvažovať, myslieť, predpokladať, kalkulovať: Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali. (Laz.) Skoro by som naisto rátal, kto to mohol byť. (Zgur.) Statkárka ráta v duchu, koľko hektolitrov vyjde z tohto kusa zeme. (Kuk.)

6. trochu zastar. (koho, čo za čo, zried. i čím) pokladať, mať: Bol by si to azda za hanbu rátal, že ich nevládal zadržať. (Taj.) Bude si to za česť rátať, keď prijmem v tom okrese vyslanectvo na seba. (Lask.) Pritom i Maru rátajú strmou. (Tim.)

7. (čo za čo; ako) požadovať istú peňažnú sumu, účtovať: Za klčovanie si budeme rátať riadny plat. (Jes.) Nebude draho rátať, len ako po známosti. (Taj.)

8. (čo komu) prisudzovať: Aký je drobný, tenučký; nik by mu nerátal štyri roky. (Mor.);

dok. k 1 zrátať, k 2 vyrátať, k 3, 7 zarátať

|| rátať sa

1. zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, počítať sa: Nerád sa rátal medzi remeselníkov. (Kuk.) Začal sa (Mišo) trochu rátať už aj do sitárskej rodiny. (Bedn.)

2. (za koho, za čo) pokladať sa, mať sa: Pomysli si, že sa za šťastného rátať môže, kto takýto poklad dostane. (Kal.)

3. zried. vyrovnávať si účty (napr. bitkou): rátať sa s krivdou (Pláv.)

vyrátane i vyrátano prísl. zried. presne vymedzene: Roľníci, keď i skúpo a vyrátane, jednako sa úfali vyjsť so svojimi zásobami do novej úrody. (Jégé) Zdĺhavo, vyrátano hádžu sa do šachty telá s dušami. (Hurb.) vyrátať, -ta/-ce, -tajú/-cu dok. (čo)

1. rátaním, počítaním zistiť, určiť, stanoviť, vypočítať: Nevedela si vyrátať, koľko do jesene peňazí zarobí. (Taj.)

2. mat. vykonať počtové úkony, vypočítať: v. matematický príklad; v. veľkosť, rozsah, trvanie niečoho; Odpisujem dobre vyrátanú úlohu. (Al.)

3. odhadnúť, vopred určiť, stanoviť, vypočítať: To tak vyrátal Kepler a iné. (Kuk.) Vyrátali sme si, že kým prídeme na hrebeň, bude vidno. (Pláv.)

4. vymenovať, uviesť, pospomínať, vypočítať: Vyrátal mu celý lajster mien. (Kuk.) Ktože by vyrátal všetky tie milé drobotiny. (Vlč.)

5. vyčítať, odpočítať, odrátať: Gážu mi školník na konci mesiaca na dlaň vyráce. (Al.);

nedok. vyratovať, -uje, -ujú i. vyratúvať, -a, -ajú

vyrátať dk čo
1. rátaním, počítaním zistiť, určiť, vypočítať niečo: sloboda bude gasdowj gednu anebo dwe kili odwassit na probu, a tak potom wiratat, kolko mukj a otrubou ma dostat (KRUPINA 1755); my nasse prace na dny wyratat nemužeme (Č. BALOG 1771)
2. mat vykonať počtové úkony, vypočítať niečo: k ratánj včytel djtki wede, aby weci wiratati, ratung napsánj wyslowiti aneb napsati mohli (BZ 1749)
3. odhadnúť, vopred určiť niečo: kdože mohl aukladi, ktere na njch čihagj, wiratať (PT 1796)
4. vyplatiť (na ruku): a že sebe praetenduge Matuss Monyak cztiricet zlatých polských, tie magu se mu wiratať (V. ZUBRZYCA 1677); Mikloss hnedky dal geden zlaty Georgiusowj na wiplaceny predepsaného dluhu, ktere se odtud wirataty ma (TURIEC 1716); dal sem Toranowy fl 10, čwo požyčal Matuss Marček fl 8, ktere penjze magu se napredok wyratat Georgiusowy Hily (MARTIN 1733); zlatjch osem rymskych mesto gemu (pastorkovi) wyratalo a odebralo (SUČANY 1748); vyratovať¹ ndk k 4: na foyta wyratugi z danyi f 2, d 40 (MOŠOVCE 1648); humno na tom placzu zhorelo, protož mne Kosstjál viratovatij za to nema (PRÍBOVCE 1739-40); vyratúvať frekv k 4: pany sestry po padessat zlatich vherskich od bratuw budu prigimat, podla toho y arenda ma se wiratuwat a platit (S. ĽUPČA 1717)