Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyrobiť dok.

1. prácou (na stroji ap.) zhotoviť, utvoriť (produkt); vyprodukovať: v. automobily na export; v. spotrebný tovar, v. tonu mäsa; strojovo, ručne v-ená obuv

2. vypracovať (surovú kožu) na useň: dobre v-ená koža

3. zarobiť (význ. 1): v. si na živobytie;

nedok. vyrábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyrábať ‑a ‑ajú nedok.

vyrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok.

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu • produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäsorobiťzhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielcefabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuvdobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhliepestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia

2. prácou al. nejakou inou činnosťou získavať peniaze • zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyrábať p. vyrobiť


vyrobiť, -í, -ia dok. (čo)

1. v pracovnom procese dať vznik novej látke al. novému predmetu, zhotoviť, utvoriť, urobiť, niečo; získať rastlinné al. živočíšne produkty: v. oceľ, železo; v. elektrickú energiu; Viete vyrobiť lieskové obruče? (Kuk.) Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne. (Hor.)

2. prácou získať, zarobiť: Ešte i Laja oberá o to, čo si vyrobí. (Tim.) Mať musela najprv vyrobiť peniaze. (Kuk.) Nechoď ta, tam sa málo vyrobí. (Ráz.) Koľko mi do úst treba, toľko si vyrobím. (Al.)

3. vypracovať, spracovať: Beta zle vyrobila cesto. (Tim.) Dali kožku z neho stiahnuť, vylúžiť a vyrobiť. (Dobš.) Keď sa cesto delí od ruky, je dosť vyrobené. (Vans.)

4. zastar. obrobiť, upraviť: Vyrobený kus cesty je teraz zarastený lúkou. (Lask.); vyrobená čistina (Taj.);

5. zastar. vystaviť, vyhotoviť: Na koľko vám ju (zmenku) vyrobiť? (Taj.);

nedok k 1, 2 vyrábať, -a, -ajú

vyrábať p. vyrobiť


vyrobiť dk čo
1. pracovným postupom, výrobným procesom zhotoviť nej. produkt, novú látku, vytvoriť niečo: vyrobilo se lechu cent 5 3/4 (BOCA 1598); kraycyry, kowačzy, cžisary nemagy robotu wyce pryyatj, než kolko mohu wyrobit (ŠŠ 1610); par kamenu poctiwe wirobit a osadit (CA 1698); excudere aliqvid: ňečo wyrobiti, wypracowati (KS 1763); wyrobel sem tably (ORLOVÉ 18. st)
2. vypracovať, spracovať niečo (kožu, drevo a i.): uhlar ne wssecko drewo wirobil, len co lepsse (CA 17. st); dal pan polkrab dubnjcky wirobit gednu kožu howazu (TRENČÍN 1725); wyrobel sem try kože krawske na bačkory (ORLOVÉ 1747); dwa s. v. woly skapaly, kože s nich daly se wirobit, ag se zodraly (PUKANEC 1773);
x. pren takowa wodka grobowate gidla w žaludku wirobi (PR 18 st) strávi
3. (o pôde) obrobiť, vyklčovať, zúrodniť: Rabcžicžanja tie iste polany, pasekj a wyrobiska dosty tescze, praczne a mozolne wirobily (ORAVA 1662); Prssanci lazi z tegže hori wirobili ((ŠTIAVNIČKA) 1676); polija w chotarij trij mame, ktere gesli podle običage dobre wirobime a wihnogime, kazde zerno sa zrodi (ANDRAŠOVCE 1772); Andreas Blasskowicz wirobil čertaz w Čgernjch potokoch pry Paulusoweg (PONIKY 1790)
4. prácou získať, zarobiť niečo: (obyvatelia) penezy wirobely (s. l. 1677); (kamenár) co za den wirobil, to z welikú sstědrostý, on sám bywsse chudobny, chudobnym zagednak rozdelowal (SK 1697); kazdy (paholok) mohel gedny try grosse czez den wyrobyt (D. SÚČA 1720); (Ondrej Šinka) čzokolwek wirobyl, wsseczko prepyl (P. ĽUPČA 1784)
F. v. si chleba zadovážiť si dennú obživu: my Rovnanie priliš maličke hoštaky mame, takže aby sme v dole anebo na panskych humnach chleba sobe nevyrobili, za štvrt roka chleba by sme nemeli (L. ROVNE 1746 LP); vyrábať ndk k 1: marmoro: z mramoru ďelám, mramor wyrábám (KS 1763); národowé tito s teho metallu orné zelezá wyrábali (PT 1778); k 2: žadny sswecz konske kože any kupowaty, any wirabaty nema (CA 1579); kožyar kože luhom wiraba a sprawuge (KoB 1666); pakliže by kteri mistr vyrabial kuže jinému mimo czechu, ten má byti pokutuvani v šesti zlatich (CA 1667); remenarowy na lgadek, čwo kožu wirabal, d 20 (P. BYSTRICA 1772); kuže gakekoly teras wirabat dag kussngerom a garbgarom (PR 18. st); k 3: tu gistu luku Tomas Klinowsky spolu y ze swogjm bratom Michalom wirabal a kolčuwal (Č. BREZOVO 1748); čertazy wirabat wedle zakazu domacyho y zakazu wisseg wrchnosti se zbranuge (PONIKY 1793); slavne panstvi nijarovitske dovolilo svym poddanym polja wyrabet a kolčovat a kozy držat (TISOVEC 18. st)
F. v pote tváre v. zem s námahou obrábať: počzala zem plana biti a acžkolwek gu Adam w pote twari sweg wirábal, wssak bodlacze gemu widawala (SJ 18. st); k 4: expatro: wyrábám, wyďeláwám (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyrábať: →speex →vorbis
a vyrába v rámci et produit dans le cadre
je ten, kto vyrába est celui qui produit
kto vyrába a požíva qui produit et consomme
sa takmer výlučne vyrába est presque exclusivement produit
sa vyrába a suší est produit et séché
vyrába aj vo viacerých également produit dans plusieurs
vyrába priamo a výhradne produit directement et exclusivement
žiadateľ vyrába a predáva le demandeur produit et vend
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu