Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyraziť dok.

1. úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap.: v. čap zo suda, v. dvere plecom, pri páde si v-l zub; neos. v-lo mu dych znemožnilo mu dýchať; v. niekomu zbraň z ruky i fraz. predísť argumentom; hovor. v. poistky vybiť

2. razením utvoriť, vyhĺbiť: v. mincu; kľúč s v-eným číslom; v. chodbu v bani

3. prudko vystúpiť (na povrch): zo zeme v-la ropa, z nádoby v-la para

4. náhle vyrásť: jačmeň už v-l

5. prudko vybehnúť, rázne sa dať na cestu, do boja ap.: po výstrele pretekári v-li; zavčasu ráno v-me; tanky v-li zboku zaútočili

6. dôrazne, prudko ap. vysloviť: v-l zo seba kliatbu, v. poslednú slabiku

7. hovor. expr. vyhodiť (význ. 5), prepustiť: v-li ho z izby, zo skúšky, z roboty

● to mu v-lo dych prekvapilo, ohromilo ho to;

nedok. vyrážať -a

vyrážať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa nedok.

vyrážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.

vyraziť, -í, -ia dok.

1. (čo) úderom, nárazom uvoľniť, spôsobiť, že niečo vypadne: v. zátku, klinec, klin; Ktože mi pomôže vyraziť vodu zo žľabov? (Kuk.) vypustiť; v. loptu z brány; Mládenci vyrazili žandárovi štyri zuby. (Urb.); neos. Poliakovi na chvíľočku vyrazilo dych. (Mor.) Witt vzápätí vyrazí dvierka. (Hor.); pren. Bol z koľaje vyrazený (Šolt.) zmätený. Nič mu nevedelo vyraziť myšlienku z hlavy (Hor.) odohnať ju.

● v. niekomu zbraň z ruky umlčať ho; klin sa klinom vyrazí (porek.) čím sa niečo pokazilo, tým sa to i napraví;

2. (čo) razením urobiť, vytvoriť: v. mince, v. znak na listiny;

3. (čo) prekopať, prehĺbiť: v. chodbu v bani;

4. prudko, s veľkou intenzitou odniekiaľ preniknúť, vytrysknúť; vyjsť z hrdla, z úst, z pľúc: Z trúbeľky vyrazí úzky pramienok dymu. (Chrob.) Z dverí vyrazí kúdol pary. (Tat.) Z otvorenej brány väzenia vyrazil studený, potuchlý vzduch. (Hor.) Z očú jej vyrazil túžobný cit. (Jégé) Vzdych — vzlyk vyrazí mu z hrdla. (Min.)

5. náhle vyrásť, objaviť sa, zjaviť sa: Snáď kvety neskoršie znovu vyrazia. (Jil.) Nad očami vyrazili mu sivé sŕstky. (Tat.)

6. dať sa (rýchle) do pohybu, vydať sa na cestu, do boja ap., vyjsť odniekiaľ ap.: Sŕňa vyrazilo z dverí ako šíp. (Jégé) Vtom už i vyrazia psiská z hory. (Ráz.) Príde chvíľa a vyrazíme do útoku. (Karv.) Oznámil zbrojnošovi, kedy mieni vyraziť z domu. (Fel.)

7. (čo; čo zo seba) s dôrazom vysloviť, prudko, zvrušene povedať, vyjadiť: V rozhorčení vyrazil trpkú žalobu na boha. (Taj.) Vyrazila násilne túto lož zo seba. (Vans.) „Bisťubohu!“, vyrazil zo seba Antoš. (Tat.)

8. zastar. (čo) vyjadriť, vysloviť: Nemá možnosť vyraziť svoje myšlienky. (Vans.) Slečna, ja nemám toho daru slovami vyraziť, čo cítim. (Vaj.)

9. objaviť sa na povrchu tela: Na čelo mu vyrazil studený pot. (Urb.)

10. niž. hovor. (koho) vyhodiť, prepustiť: v. niekoho zo skúšky; v. niekoho zo zamestnania;

nedok. vyrážať, -a, -ajú

|| vyraziť sa

1. zried. prudko, s veľkou intenzitou odniekiaľ preniknúť, vytrysknúť, vyraziť: Voda zo žľabov sa vyrazila. (Kuk.)

2. zried. objaviť sa na povrchu tela, vyraziť: Pot sa mu na čelo vyrazil. (Urb.)

3. zastar. zabaviť sa: Zíde sa vyraziť sa na dedine žijúcemu. (Tim.) Človek nie je zviera, musí sa i vyraziť. (Ráz.) Idú vyraziť sa po práci. (Šolt.)

4. zastar. stať sa zjavným, zreteľným, prejaviť sa: Vtedy vyrazila sa opravdivo hrdosť a krása jeho zjavenia. (Tim.) Vyrazil sa ostrý kontrast medzi študentmi. (Vaj.);

nedok. vyrážať sa

vyrážať, vyrážať sa p. vyraziť, vyraziť sa

vyraziť dk
1. čo úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap. niečo: Blatnyczanya tomuže Jankowy Tomkowy keg (!) z ruku wyrazily (BLATNICA 1664); wyrazym kussu twú z ruki twég lewég (KB 1757); pro túto odpowed tak se tyran rozgedowal, že mužum očy wiráziti poručil (VP 1764); (služobník veľkomožného pána) nečekagice na kluč, ale rukama a nohama do dwerj sjparnowich bušice, takowe wyrazyl (s. l. 1777); co když lew učynil, sedlak chitro klin wirazil a drewo spogene prissčiklo paprčki lwowi (GK 1779); stlpj, na kterych most postawenj stogj, pltnici z Maleg Palucky wirazili (L. MARA 1782);
x. pren opakowaná reč smichu neprispori, než ussi obrazy a skrze opakowáňí weselost wirazy (GV 1755) zanikne, prestane; cogitationem eam abjeci: zanechal, opustil gsem, wyrazyl gsem tu mysslenku (WU 1750) zapudil; když wyrazjme leniwost a odwrhneme prekážki, pridržowati se Boha usylugeme (BlR 18. st) prestaneme byť leniví
F. v. z hlavy čo odstrániť niečo: takowjmato a podobnyma slowmy swaty Antonin mnohjm tú zakorenenú chibu z hlawy wirazil (VP 1764); hoc nunquam mihi erues: to mně z hlawy nikdy newyrazýss (WU 1750) nikdy ma nepresvedčíš o opaku; v. z pamäti, z mysle čo zabudnúť na niečo: gak den narodzenj, tak take ginsse dni z pameti lidskeg wečne wyrazili (SJ 18. st); Zygmund smrt manželky swé z mysli wyraziti chtěl (SH 1786); klin s klinom v. napraviť niečo tým istým, čím sa to pokazilo: kljn z kljnem wirazit se pokusugess (DuH 1723); oko za oko wilupity, zub za zub wirazity (MiK 18. st) oko za oko, zub za zub; co fortuna komu dawa, zas mu z ruk wirazy (GV 1755) osud rozhoduje o našom živote
2. čo razením vytvoriť niečo: caelare aliquid argento: něco w strjbre wyrazyti; aes signare: mincy biti, wyrazyti (WU 1750)
3. dať sa rýchlo do pohybu, vyjsť niekam odniekiaľ: excurrare in fines alicujus: na ňečj meze wyraziti (KS 1763); (plavci) do korhelstwj zahrebli a z pameti wirazili na more (PT 1796);
x. pren mezy ginimy wecmy, ktere ho (sv. Augustína) w lunu cirkwe katholicke zdržowaly a gemu se z ny wirazity a wykročyty zbranowaly, starožytnost a zetrwanliwost bily (ŠV 1675)
4. čo komu spôsobiť niekomu niečo: procudere ignem: oheň wykresati, wyraziti (KS 1763); tento prudkj affekt Telemachuw starci tomu slzi wirazil (PT 1796); Achylles se hnewem rozpalil a pot ze sebe sstedre wyrazil (HI 18. st)
5. čo komu z čoho, na čom odrátať, odpočítať niekomu niečo z niečoho: poruczim wam, aby sste panu Ffranczowi Reychnbornowi padesat zlatych na trzidczatku wyrazyly (LIETAVA 1533); (úradník) za rabuw, kterich Geg Milost pani wiswobodila, ponewačz osemnastimi zlatima wjacz wzal, giste sa mu tess wirazia z restantij panskich (JASENICA 1710); (páni) teraznejšeho času zabrali všicko dzežmo ozime od nas a nic nam nevyrazili z oziminy (JAKUBOVANY 1784 LP)
6. koho vyhodiť niekoho odniekiaľ: (mnohí) kterych (prorokov) neprigaly, ale wen s pribitkuw swych wirazily a wistrčily (COB 17. st); deturbare aliqvem aedibus: ňekoho z domu wyraziti, wyhnati (KS 1763)
7. aj v. si zabaviť sa, pobaviť sa, rozjariť sa: elidere: spewem neb hranim wirazit (NP 17. st)
F. v. si z hlavy zabaviť sa: ponewacž mladi gsem, abi mne krew nezhnila, musim si nekdi z hlawi wirazit, wssak kdiž budem stari, bude cžasu Panu Bohu služity (Káz 18. st); -ovať, vyrážať ndk
1. k 1: wylamowal sem trnowny zuby nesslechetnjka a zubu geho wiražel sem (SP 1696); luxo: wyrazugj, wytýnam (ASl 1740); extundo: wybigám, wytlúkám, wyrážám; exorbo: oko wylupugem, wyrážám; polyclastrum: nástrog, s kterym se ňečo wyrážati može (KS 1763); repercutere pilam: loptu wyrážeti (LD 18. st);
x. pren abychom zlé mysslenky wyrážali, marných, darebných rečj se warowali (MPS 1777) zapudzovali
F. de pulmone revello: z hlawi wyrážám (KS 1763) zapudzujem; v. z mysle čo zabúdať na niečo: (hriešnici) aby smelsseg hressilj, peklo sebe z misli sweg wiražagu (MiK 18. st); oko za oko sebe wilupugte, zub za zub wiražagte (MiK 18. st) oko za oko, zub za zub; solvendo non sum: kljn kljnem wyrážeti (WU 1750) naprávať niečo tým istým, čím sa to pokazilo
2. k 3: prorumpit in hostes: na neprjtela wyražá; locus infertus excursionibus militum: častó wyrážagú po tégto cesťe wogáci (KS 1763);
x. pren kdo gest, když Boha wzýwá, ctj a chwálj, do nebe posýlá aneb proti nápadům neprátelským wyrážá (MPS 1777) vystupuje, protestuje
3. k 4: kdo bi se dopustil ribi lapati aneb wodj wirazati, abi trj dni w kazni sedel (P. ĽUPČA 1691); fons egerit aqvam: studňa wyrážá wodu (KS 1763); winne swedomy husty plač wyrážalo (PeP 1770); sen z očú né kwapki, ale dwa potočki slz wirazowali; ohen z kresánym kremenúw gsem wirážal (PT 1778); čy ste to wy, ktery ste z oču podanich wassich slze wiražalj? (MiK 18. st);
x. pren od lesúw a wrchúw prigaté hlasi wirážali pastyrúw pysstalki (PT 1778) vyludzovali, vychádzali
4. čo znázorňovať, označovať, vyjadrovať niečo: Geho Milost p. starosta pital sa mňa, čili bi som weďela, čo bi te obrazi wirážali; wirazugess (:zretedlňe wiražass:) skrze hňew na sebe lewa, skrze obžerstwo wlka (DS 1795)
5. k 5: a s toho se bylo zgednalo, abych mu (Janovi Zavackému) byl dawal a wjrazal portu na kazdy rok (s. l. 1604); melo se na to (na robotu) po fl 9 vyražeti (POLOMA 1649 LP); (mlynár) od pilenia dosak ma sebe wyrazat komu bi pilil od sta, geden zlaty uhersky (L. JÁN 1704); príchod a odchod či se vyražel z robotovani? (B. ĎARMOTY 1770)
6. k 6: zawazugem was z prisahu, dceri yeruzalemske, aby ste ani ze sna newiražali milenku, dokut by ona sama nechtela (MS 1749); vyraziť sa dk
1. komu prudko, silne vytrysknúť, vystúpiť, vyraziť: potok bellusky ngekedy k belluskim brehom daleg sa wyrazyl (BELUŠA 1751); w takowem zamdlenj pak blednu, pot studenj se gjm (omdletým ľuďom) wirazj (HT 1760); hned y slze kagice z ocu sa mu (hriešnikovi) wirazilj (MiK 18. st)
2. zabaviť sa, rozveseliť sa:
F. chci se obweselity a w misly wirazity, ponewadž to Buh chce (Le 1730); vyrážať sa ndk k 1: w kupeloch poty otewrenymy potnimy dyerkamy se wiražagj (KoB 1666); plamén wyrážel se nad pec loktu sstyrycetj dewět (MP 1718)