vyprevadiť dok. odprevadiť: v. hosťa, išli ho v. na stanicu;
nedok. vyprevádzať -a
vyprevadiť -dí -dia vyprevaď! -dil -diac -dený -denie dok.
odprevadiť odísť s niekým ako sprievodca (na cestu, pri odchode a pod.) • vyprevadiť: hostitelia nás odprevadili, vyprevadili až na stanicu • expr.: vypoklonkovať • vyráčiť (predstierajúc zdvorilosť vyhnať): vypoklonkoval ho, vyráčil ho až na ulicu
vyprevadiť p. odprevadiť
vyprevadiť, -í, -ia dok. (koho)
1. poskytnúť niekomu pri jeho odchode sprievod na kus cesty, odprevadiť: Mať vyprevadila dievčatá na chodník pred domom. (Kuk.) Kto pôjde toho regrúta na železnicu vyprevadiť. (Taj.) Vierka, vyprevaď pána doktora! (Barč.)
2. expr. zúčastniť sa na pohrebe niekoho: Doprajte pod týmito lipami maličké miestečko, ta vyprevadil som so spevom rodičov vašich. (Vaj.) Všetko tu ostane po mne, Agneska, keď ma vyprevadíš do hrobu. (Gab.);
nedok. vyprevádzať, -a, -ajú
vyprevadiť [-pre-, -pro-] dk koho odprevadiť niekoho: Jakub, humenyk pansky, (Mateja) z domu wen wyprewadil (P. BYSTRICA 1562 E); ninegssy manželku synowe wen wyprowodyli (P. ĽUPČA 1634); ponewač sy nas do hospody sweg pekne prigal, gesste že nas peknegssie wyprewad (H. TISOVNÍK 1733); gest každemu magstrowj po wuly mrtwe telo umreleho magstra k cinterj wiprowodit (CA 1791); gróf w lesi, napadnúce na sedláka, dál sá skrze neho na pole wiprewaďiťi (BU 1795); x. pren k zamku hagdussj prissly, kterych sme z nemalym strylenym wyprowodily (ILAVA 1644) odohnali; -dzovať, vyprevádzať ndk: on (Puček) tich chlapczow newyprowaczal (ILAVA 1651); Henricus zwikel gest czaredownikuw k mjstu poprawnemu wyprowazati (SPo 1690); Pál pana farare od sweho na smrtedlneg postely ležjczyho teste wiprewazal (DRAŽKOVCE 1730); lid rymanski ho (Cicera) wen z Rimu s plačem wiprowadzal (GŠ 1758); deduco: wyprowáďám (KS 1763); geden člowek nespokognj, zwadliwj, dlznikou, ked sy pitagu, s bitkou wiprewadcza (TURIEC 1784); csibulja glisty zabia, z octem zazivana flegmu viprovaczuje (RO 18. st) čistí od hlienu
vyprevádzať p. vyprevadiť