vypraviť dok.
1. pripraviť na odchod, odoslanie; vystrojiť, vyslať, odoslať: v. deti do školy; v. vlak, zásielku
2. zaopatriť, vystrojiť (potrebným): v-li ho (na štúdiá), ako mohli; v. divadelnú hru urobiť výpravu (význ. 2);
nedok. vyprávať2 -a, vypravovať
// vypraviť sa vydať sa (význ. 4), vybrať sa, vystrojiť sa: ráno sa v-li na túru;
nedok. vyprávať sa2, vypravovať sa
expedovať admin. al. pošt. posielať adresátovi • vypravovať • rozosielať: každý deň expedovať, rozosielať čerstvý tovar • odosielať: expedovať, odosielať úradné spisy, poštu
poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu
p. aj brať sa 1
2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty
3. p. ísť 1
vypraviť1, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) pripraviť na odchod, na odoslanie, zaopatriť všetkým potrebným na odchod, vyslať; odoslať: Vypravila robotníkov do vinice. (Kuk.) Koncom októbra vypravili Ondra do sveta. (Jil.) Vstala ráno, muža vypravila na salaš. (Tim.); v. list, v. telegram, depešu; Bude múdrejšie, keď vypravíme vozy po obilie. (Jégé)
2. (koho) vybaviť, vystrojiť, zaopatriť: Bola chudobná, mať ju nemala čím vypraviť. (Kuk.) Videla na ňom, že ho doma vypravili, ako mohli. (Gab.)
3. žel. (čo) zariadiť vyslanie, vpustenie dopravného prostriedku, obyč. vlaku na trať: v. vlak, električku;
nedok. vyprávať2, -a, -ajú i vypravovať1, -uje, -ujú
|| vypraviť sa vydať sa na cestu, usporiadať výpravu: Som tej mienky, aby sme sa čím skorej vypravili do boja. (Kal.) Drevorubači sa vypravili do hor. (Min.);
nedok. vypravovať sa
vypraviť2, -í, -ia dok. div. (čo) uviesť na scénu: Tieto pomery odrážajú sa aj v komédii „Klietka“, vypravenej na scéne v Kubíne. (Chorv.);
nedok. vypravovať2, -uje, -ujú
vypravovať1, vypravovať sa p. vypraviť1, vypraviť sa
vypravovať2 p. vypraviť2
vypravovať3, -uje, -ujú dok. zastar. (komu čo, o kom, o čom, so spoj že i bezpredm.) rozprávať, vyprávať: Zemianky vypravovali mužom celú udalosť. (Kal.) Stará Beta pri dverách počúvala vypravovanie. (Tim.) Bolo by to veľa na jedno vypravovanie. (Švant.)