vyprávať1 -a nedok. hovor. rozprávať (význ. 1 – 3): v. príhody, zoširoka v.
// vyprávať sa1 rozprávať sa, zhovárať sa: v. sa so susedom
vypraviť dok.
1. pripraviť na odchod, odoslanie; vystrojiť, vyslať, odoslať: v. deti do školy; v. vlak, zásielku
2. zaopatriť, vystrojiť (potrebným): v-li ho (na štúdiá), ako mohli; v. divadelnú hru urobiť výpravu (význ. 2);
nedok. vyprávať2 -a, vypravovať
// vypraviť sa vydať sa (význ. 4), vybrať sa, vystrojiť sa: ráno sa v-li na túru;
nedok. vyprávať sa2, vypravovať sa
vyprávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
vyprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate? • dovrávať sa • konverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku • viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci • hovor.: vyprávať sa • diškurovať • diškurovať sa • zastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovali • expr. baviť sa: bavili sa o deťoch • besedovať • debatovať • diskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúre • rokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte
vyprávať p. hovoriť 1
vyprávať sa p. rozprávať sa
vyprávať1, -a, -ajú nedok. (čo, o čom, o kom, komu i so spoj. že) vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap. rečou, vykladať, rozprávať: v. rozprávky, žarty; v. niekomu obsah knihy; v. o bojoch partizánov; v. o Jánošíkovi; Často vyprával smiešne veci. (Taj.) Vyprával nám, že chodil v Kežmarku do školy. (Kal.)
|| vyprávať sa (o čom, o kom, s kým i bezpredm.) hovoriť medzi sebou, rozprávať sa, zhovárať sa, debatovať: Generál sa so mnou vyprával. (Jil.) Môžeme sa vyprávať do vôle. (Ráz.)
vyprávať2, p. vypraviť1
vypraviť1, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) pripraviť na odchod, na odoslanie, zaopatriť všetkým potrebným na odchod, vyslať; odoslať: Vypravila robotníkov do vinice. (Kuk.) Koncom októbra vypravili Ondra do sveta. (Jil.) Vstala ráno, muža vypravila na salaš. (Tim.); v. list, v. telegram, depešu; Bude múdrejšie, keď vypravíme vozy po obilie. (Jégé)
2. (koho) vybaviť, vystrojiť, zaopatriť: Bola chudobná, mať ju nemala čím vypraviť. (Kuk.) Videla na ňom, že ho doma vypravili, ako mohli. (Gab.)
3. žel. (čo) zariadiť vyslanie, vpustenie dopravného prostriedku, obyč. vlaku na trať: v. vlak, električku;
nedok. vyprávať2, -a, -ajú i vypravovať1, -uje, -ujú
|| vypraviť sa vydať sa na cestu, usporiadať výpravu: Som tej mienky, aby sme sa čím skorej vypravili do boja. (Kal.) Drevorubači sa vypravili do hor. (Min.);
nedok. vypravovať sa
vypraviť1 dk čo povedať, vypovedať niečo: toto nemuže se any dostatečně wiprawiti, any mislet, any rozumet (SK 1697); bidu naši, kdybychme i chteli, však dostatečne nemohli bychme vypraviti (VÝCHODNÁ 17. st); (Antonín) učedlnjkum swjm celi bech wecy této wiprawil (VP 1764); nassy weliku bidu wiprawity a wislowity neny nam wec možna (RUŽOMBEROK 1764); kdo jest, aby dostatečne lásku a dobrotu jeho (Božiu) mysli pochopiti a slowý wyprawiti mohl (ZS 1795); -ovať1, vyprávať1 ndk: neni potreby mnohymi slovy vypravovati naši bidu (JABLOŇOVCE 17. st LP); Thepophilus o sebe komediu a prihodu wiprawial; towariss wssecko, co widel, začal wiprawati (MS 1749; 1758); wiprawowal Antonin, že tu cestu weliku rjchlosti prebehl (VP 1764); vyprávať sa1 ndk hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: hejtman rozkazaw, aby zakonicy geho ssly k tobe, od nehož ty sam budess mocty, wiprawage se, zwedety o tem o wssem (Le 1730)
vypraviť2 dk 1. koho, čo pripraviť na odchod, vystrojiť, vyslať niekoho, odoslať niečo: Turek na konich pechotu vyprawj (ZVOLEN 1575); kus galetnikow sem mel do Bystricze czim nayskuor wiprawity (RUŽOMBEROK 1576); ja som hnedkj do Beley wyprawjl meho richtare (H. JASENO 1600); pred trima tydni wiprawila mne bila dedina do Krupini (KRUPINA 1643); sinačka wyprawil sem do pressowskeg školy (ORAVA 1688); Durka sem wiprawila do Kiswalud (RADVAŇ 1714); y druhú, tég podobnú flottu na more wyprawit múžem (PeP 1771); pasusse wogaka podpisem a ku regimentu wiprawim (HRANOVNICA 1782) 2. čo adm vystrojiť, zariadiť niečím potrebným, vybaviť niečo niečím: kdy se ten kasstyl z kachlamy y ginssymy wecamy, ze stolicamy, stolmy wyprawy, wssak geden herczok tu ložyrowatj može (DUBNICA n. V. 1722) 3. čo práv právoplatne vyrovnať, právne vysporiadať: werim yako panom swym, že mne tento dluch wiprawity račite (SIELNICA 1574) 4. koho práv zložením výkupného oslobodiť, vyslobodiť niekoho: zmylowaly sme se nad nym (Petrom) a geho s toho okrutneho wezeny sme wyprawily (B. ŠTIAVNICA 1583) 5. čo odstrániť niečo, zbaviť niečoho: tiassku necžistotu a smrad z wyna wyprawiti (Kal 18. st) 6. (o pôde) pripraviť, obrobiť: orač wyprawuge rolj a musy hledeti, gak woly táhnu (SP 1696); zeme gsme wyprawil a do dobreho poratku prywedel (LIPTOV 1766); ty role, ktere suché byli, on s weliku pylnosti zoral a wyprawil (AP 1771); nowe winicze se wyprawily a wirobily (BELÁ 1773) 7. čo dať do náležitého poriadku, opraviť niečo: wie fatens, že predtim ta czesta toliko len gako chodnik bila, než zatim Babinczy sami gu wiprawily, nebo gim welku sskodu poczesni z wozmy na lukach robily (KRUPINA 1691); -ovať2, vyprávať2 k 1: kdy sem Boldižara s Gasparusem do sskoli wyprawowala, zaodela sem gich znowu (ZVOLEN 1635); kdy se pany wyprawaly na cestu, dany obet (ZVOLEN 1645); že posla tak neskoro vipravugem, priczina gest mnohe zaneprazneny (BRATISLAVA 1662); dal sem u foyta na piwo, kdj platno do Tabora wiprawali, d 5 (ŽILINA 1704); nam ulozenu taxu k panu perceptorowi wiprawame (LUDROVÁ 1762); k 2: kdy se wyprawowali drabi na woynu, kupila se gedna rucznicza (ŽILINA 1599); ze zbrogu gynssych poddanych panskych wiprawowaly (ILAVA 1635); k 4: expedio: wyprawugem, wyslobozugem (KS 1763); k 6: obecny lide s weliku bolestj musegy y kupčity, y dilo remeselnicke konaty y pole wiprawowaty (COB 17. st); z welku pilnostu role twoge wiprawugess, abi si mohol časom hogny užitek a zatwu wziti (MS 1758); pastino: kopám, orem, wypráwám zem, rolu (KS 1763); vypraviť sa dk 1. vybrať sa, vydať sa na cestu: na tento czias k Wassym Milostem se sam osobnie wyprawity nemohu (TRNAVA 1555); opiet wyprawili se ffarar a Mediar k panu Geho Milostty (ŽILINA 1599); Halačžowsky mel se do tabora k Ssintawe wiprawity (BÁNOVCE n. B. 1636); dnes neb zitra wiprawime se do mesta (SP 1696); kteriž z was mohu, wčas tam se wiprawy spolu se mnu (Le 1730); mudrcy od wjchodu wyprawjlj se do Betlehema (CS 18. st) 2. z čoho dostať sa z nej. (nepríjemnej) situácie, obhájiť sa: ktoz by sam pro nesprawedliwost obzalowan byl, ten nemuoz bez winy byti, dokadz se on sam z winy newyprawi (ŽK 1473); ya prosym, žebi ste raczily den prawu vložiti, nech se on s toho wiprawi a swu pocztiwost ochrani (H. MIČINÁ 1573); kdyby sy byl sprawedlywi, wiprawyl by si se s toho, czo ti na oczy namietal Trnowski (TURIEC 1584); -ovať sa, vyprávať sa2 ndk k 1: ga na službu se wiprawugem (TRENČÍN 1681); dalo se Geho Milostj wina, kdj se na cestu wiprawal (KRUPINA 1695)