vyprášiť -i dok.
1. údermi, trepaním ap. zbaviť prachu: v. koberec, prachovku
2. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: v. psa korbáčom
3. hovor. expr. vyhnať (význ. 2), odprášiť: v. všetkých z domu
● expr. v. niekomu kožuch, kabát zbiť ho;
nedok. k 1 vyprašovať
vyprášiť sa -ši sa -šia sa vypráš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
vyprášiť -ši -šia vypráš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
vyklepať 1. klepaním, otrasmi odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • vyklopať • vytrepať: vyklepať, vytrepať v ruke vankúš • vyprášiť: vyprášiť pokrovec, prach z pokrovca • vytriasť: vytrasie omrvinky z obrusa; vytriasť šaty • expr.: vyklepkať • vyklopkať: vyklepkať fajočku • preklepať • preklopať: preklepe dlho nenosený kabát • povyklepávať • povytriasať • popreklepávať (postupne)
2. údermi upraviť • vyklopať: vyklepať, vyklopať rezne • poklepať • poklopať (trocha vyklepať): poklope, poklepe plech • expr.: vyklepkať • vyklopkať: vyklepká tenký pagáč • naklepať • nakovať (kosu)
3. klepaním oznámiť, napísať, zahrať a pod. • expr. vyťukať: vyklepať, vyťukať na stroji oznam; vyklopať: vyťuká, vyklepe, vyklope rytmus piesne
vyprášiť 1. p. vyklepať 1 2. p. zbiť 3 3. p. vyhnať 1
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
vyprášiť, -i, -ia dok.
1. (čo) zbaviť prachu, vyklepať: v. prachovku, v. koberec, šaty; pren. expr. v. niekomu nohavice, kožuch nabiť, zbiť, vybiť niekoho;
2. expr. (koho) zbiť, nabiť, vybiť: Preč sa, ujko, vyprášia nás psovsky! (Ráz.-Mart.) Ja teba vyprášim, ak raz odpášem remeň! (Kuk.)
3. expr. (čo z čoho, z koho) vyhnať, obyč. bitím: Teraz je príležitosť, aby vyprášil Hanke z hlavy panskú lásku. (Krno)
4. expr. (koho z čoho, odkiaľ) vyhnať bezohľadne al. bitkou odniekiaľ: Vyprášim ťa z domu, ty hlavatá naničhodnica! (Lask.) O rok vypráši mňa, potom teba i s deťmi. (Kuk.);
nedok. k 1 vyprašovať, -uje, -ujú
|| vyprášiť sa
1. (o rastlinách) vypustiť peľ;
2. včel. pri prvom prelete na jar vypustiť zvyšky potravy;
nedok. vyprašovať sa
vyprášiť dk 1. čo údermi, trepaním zbaviť prachu: take weczi, čo to potrebugu, czistit a wiprassit (VoP 1760); deqvamare vestes: z ssatúw wyprassyti prach (KS 1763) 2. koho expr zbiť, vybiť niekoho: do ssassa, douča, do ssassa, tam tebe sukničku wiprassa (ZL 18. st) 3. koho expr vyhnať bitkou odniekiaľ niekoho: hibag w dgabli wen z domu, lebo ta z paliczou wiprassjm (KRUPINA 1740); -ovať nkd k 1: excutere polveres: wyprassowati (PD 18. st); vyprášiť sa dk prášením, oprašovaním sa zbaviť prachu: pren náb wyprass sa, dusso má, wypráss sa s prachu, rozwáž swázki krka swého (BlR 18. st) zbav sa hriechov