vyplniť dok.
1. urobiť plným (priestor, čas), zaplniť: v. formu cestom; užitočne v. voľný čas
2. doplniť predznačené údaje (v tlačive): v. dotazník, prihlášku; v. športku
3. splniť (význ. 1): v. želanie, rozkaz;
nedok. vypĺňať -a, vyplňovať
// vyplniť sa splniť sa: túžba sa mu v-la; sen, plán sa (ne)v-l;
nedok. vypĺňať sa, vyplňovať sa
dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahu • splniť • vyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždým • neporušiť: neporuší prísny režim • vyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadosti • fraz. kniž: dostáť v slove • dostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sa • podrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkam • nár. dotrímať (J. Kráľ)
splniť uskutočniť niečo sľúbené, žiadané, určené a pod. • vyplniť: dané slovo vždy splní; rozkaz splní, vyplní ihneď • vyhovieť (splniť požiadavky, potreby): vyhovie všetkým ženiným rozmarom • dodržať • zachovať (podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje): dodržať, zachovať zákon, predpis, formu, pravidlá hry
vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť
vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniť • naplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť čas • povypĺňať • pozapĺňať • ponapĺňať (postupne)
2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihlášku • povypĺňať • povypisovať (postupne, viac tlačív)
3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanie • vyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmarom • uskutočniť • realizovať • preniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života
zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniť • vyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť čas • obsadiť • zaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujaté • založiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihami • hovor. zapratať • prepchať • preplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobus • pozapĺňať • pozakladať (postupne zaplniť, založiť)
vyplniť, -í, -ia dok. (čo)
1. urobiť nejaký priestor plným, naplniť, zaplniť: Forma sa môže vyplniť maslovým cestom. (Vans.); pren.: To, čo zostalo prázdne, vyplnila tma. (Urb.) Mládež vyplnila ulicu piesňou (Jil.) spievala na ulici.
2. časove zaplniť; dať niečomu náplň, obsah: Tvrdá práca a strádanie vyplnili jej život. (Šolt.)
3. doplniť údaje podľa predtlače (obyč. na nejakom tlačive): v. dotazník, hlásenie, zmenku, poštovú poukážku;
4. splniť, uskutočniť: v. želanie, túžbu, žiadosť, prosbu niekoho; v. rozkaz, poslanie; v. povinnosti (Kal., Vaj., Jégé); v. svoju úlohu (Hviezd.);
nedok. vypĺňať, -a, -ajú i vyplňovať, -uje, -ujú
|| vyplniť sa
1. stať sa naplneným, plným: vred sa vyplnil;
2. stať sa skutkom, splniť sa, uskutočniť sa: Mne sa zakaždým vyplní sen. (Stod.) Jeho obavy sa vyplnili. (Jégé);
nedok. vypĺňať sa i vyplňovať sa