platiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká
● Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom
2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;
opak. platievať, -a, -ajú;
dok. zaplatiť, vyplatiť
vyplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dať niekomu peniaze al. inú hodnotu ako úhradu za niečo; zaplatiť, uhradiť: v. sumu, v. dlh; Skalovi vyplaťte tisíc zlatých. (Vaj.); v. účet, v. preddavok, v. mzdu, odmenu; Pozhovej aspoň do takto roka, ja vyplatím všetko. (Kuk.); fin. v. zmenku uhradiť sumu, ktorou je zaťažená;
2. (koho) peniazmi odmeniť za prácu: Majster ho vyplatil dvoma zlatkami. (Vaj.) Šofér ešte nebol vyplatený, a tak auto stálo pred domom. (Jégé)
3. (koho) dať niekomu peniaze ako náhradu za nejaké právo: Tretie svoje dieťa z hotovizne vyplatil (Taj.) Majetok by mal pripadnúť Janovi a Štefana by patrilo vyplatiť. (Zgur.)
4. (čo) zaplatením získať ako vlastníctvo: Keď skončím štúdiá, vyplatíte si vilku. (Barč.)
5. expr. (koho) potrestať bitím: Gazdiná očakáva, že moja matka schytí metlu a vyplatí ma. (Al.)
6. (čo) zaplatiť poplatok za niečo, napr. dovozné, poštovné: v. list, balík;
nedok. vyplácať, -a, -ajú
|| vyplatiť sa1 peniazmi al. inou hodnotou sa zbaviť nejakého záväzku. Rátali, koľko sú Singerovi dlžní, a či sa na jeseň vyplatia. (Taj.) A keď sa vyplatíš z dlžôb, príď naspäť. (Tomašč.);
nedok. vyplácať sa1
vyplatiť sa2, -í, -ia dok.
1. priniesť úžitok, prejaviť sa, ukázať sa výnosným, rentabilným, oplatiť sa: Aby sa ovce čím lepšie vyplatili, neveľmi ich kázal odvracať od cudzieho. (Taj.)
2. (často s neurč.) byť hodno, stáť za to, oplatiť sa: Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. (Al.) Vravia, že cesta sa vyplatí. (Jaš.) Nevyplatí sa to byť veľkodušným. (Jégé); to sa ti nevyplatí! (so zvýšenou melódiou) výraz vyjadrujúci vyhrážku, oľutuješ, budeš banovať;
nedok. vyplácať sa2, -a, -ajú