Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyplatiť dok.

1. dať (peniaze) ako úhradu: v. mzdu, honorár; v. zásielku vopred zaplatiť (poštovné)

2. peniazmi odmeniť, uspokojiť (nároky): v. brigádnikov; v. veriteľov

3. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: prehol ho cez koleno a v-l;

nedok. vyplácať -a

// vyplatiť sa

1. zaplatením sa zbaviť záväzku: v. sa z dlžôb

2. ukázať sa užitočným, vhodným: chov oviec sa v-í, v-lo sa čakať; podvod sa mu nev-l doplatil naň;

nedok. vyplácať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyplatiť ‑í ‑ia dok.; vyplatiť sa

vyplatiť sa -tí sa -tia sa -til sa -tenie sa dok.


vyplatiť -tí -tia vyplať! -til -tiac -tený -tenie dok.

oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatilabyť hodnostáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načasoddať sa: neoddá sa bojovaťhovor. rentovať sahovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentujepovyplácať sapooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície


uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiťvyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičanéhovyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený časzaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiathovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy


vyplatiť sa p. oplatiť sa


vyplatiť 1. p. zaplatiť 1 2. p. zbiť 3


vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1


zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiťvyplatiťvyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovostivydaťhovor. vysádzaťhovor. expr.: vysoliťvyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korúnsplatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť domzložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovostipoukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumuodpočítaťzastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosťsubšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za autopodplatiťhovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svojefraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatilipoplatiťposplácať (postupne, v splátkach)

2. p. doplatiť 2


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

platiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká

Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom

2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;

opak. platievať, -a, -ajú;

dok. zaplatiť, vyplatiť


vyplatiť, -í, -ia dok.

1. (čo) dať niekomu peniaze al. inú hodnotu ako úhradu za niečo; zaplatiť, uhradiť: v. sumu, v. dlh; Skalovi vyplaťte tisíc zlatých. (Vaj.); v. účet, v. preddavok, v. mzdu, odmenu; Pozhovej aspoň do takto roka, ja vyplatím všetko. (Kuk.); fin. v. zmenku uhradiť sumu, ktorou je zaťažená;

2. (koho) peniazmi odmeniť za prácu: Majster ho vyplatil dvoma zlatkami. (Vaj.) Šofér ešte nebol vyplatený, a tak auto stálo pred domom. (Jégé)

3. (koho) dať niekomu peniaze ako náhradu za nejaké právo: Tretie svoje dieťa z hotovizne vyplatil (Taj.) Majetok by mal pripadnúť Janovi a Štefana by patrilo vyplatiť. (Zgur.)

4. (čo) zaplatením získať ako vlastníctvo: Keď skončím štúdiá, vyplatíte si vilku. (Barč.)

5. expr. (koho) potrestať bitím: Gazdiná očakáva, že moja matka schytí metlu a vyplatí ma. (Al.)

6. (čo) zaplatiť poplatok za niečo, napr. dovozné, poštovné: v. list, balík;

nedok. vyplácať, -a, -ajú

|| vyplatiť sa1 peniazmi al. inou hodnotou sa zbaviť nejakého záväzku. Rátali, koľko sú Singerovi dlžní, a či sa na jeseň vyplatia. (Taj.) A keď sa vyplatíš z dlžôb, príď naspäť. (Tomašč.);

nedok. vyplácať sa1


vyplatiť sa2, -í, -ia dok.

1. priniesť úžitok, prejaviť sa, ukázať sa výnosným, rentabilným, oplatiť sa: Aby sa ovce čím lepšie vyplatili, neveľmi ich kázal odvracať od cudzieho. (Taj.)

2. (často s neurč.) byť hodno, stáť za to, oplatiť sa: Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. (Al.) Vravia, že cesta sa vyplatí. (Jaš.) Nevyplatí sa to byť veľkodušným. (Jégé); to sa ti nevyplatí! (so zvýšenou melódiou) výraz vyjadrujúci vyhrážku, oľutuješ, budeš banovať;

nedok. vyplácať sa2, -a, -ajú

vyplatiť dk
1. zaplatiť, uhradiť: ty wsseczky penyze wyplatyl, tomu swedecztwi wydawam (TRNAVA 1571 E); (S. Kranka) ma ten dlch wiplatiti do Wianoc (ZVOLEN 1617); predgmenowani Sstefan Zagicsek wiplatil geden kus winohrada (TRSTÍN 1691); exsolvo: wyplatiti (AP 1769); angelika ge wyborna zelina, neni tych penazi, s kterymi by sa wiplatiti mohla (Zel 18. st)
2. peniazmi odmeniť za prácu: (Palo) bude powinen Imra wiplatiti zl 40 (PUKANEC 1771); za ssenkowánj zasluha nech sa wyplaty; gak mne wyplatil, cedulu preukazati mužem (S. ĽUBOVŇA; ID 18. st)
3. koho dať niekomu peniaze ako náhradu za nejaké práva: kto by z nich chtel ffoytstwi vwazati a wyplatiti (ŽILINA 1472 E); Yakub Remen wiplatil sswagra sweho (P. ĽUPČA 1582); tito dwa bratja Gasspar a Jonas wiplatily tretjeho bratra (SLIAČE 1612); ze sadu wiplatil sem Žigmonda (BYTČA 1712)
4. koho expr vytrestať bitím: bohdag by was parom wyplatil (S. TEPLICE 1639)
5. náb vykúpiť: (Kristus) wstupil na nebe; gak kdo služil, každemu wyplati (UKK 1768); redimere: wykaupiti, wyplatiti (CL 1777); dluch, do ktereho dussa wstupuge, tak weliky gest, že ho dobre skutky wyplatiti nemužu (CDu 18. st); vyplácať, vyplacovať ndk
1. k 1: Jan Czyk ma wyplaczat Mychalowy osm okowy wyna (VAJNORY 1643 E); takowe dluhy magi se wiplaczat (KRUPINA 1691); exolvo: wyplácám (KS 1763); rependo: wiplacam, powracam (ML 1779); aby on z mogu manželku predpysane dluzstwa gednako wyplaczowal (PREŠOV 1696); w kragnách, kde se zwýss predepsaného spusobu forssponty wyplacagu (Kur 1782); aby žadny z mistruw nesmel towarissa od druheho mistra penezy wyplacowaty (KREMNICA 18. st E)
2. k 2: tohom cžasu pany Catharina sedlaka wyplaczala (CHOCHOLNÁ 1612); gedneg kazdeg czeledj, aby usilowal (provízor) wyplacat (TRSTÍN 1658); včitelé magj djtky za pracy werne wyplaceti (BZ 1749); pomoz milostiwe wssech mých robotnjku sprawedliwe wypláceti (LZ 1775)
3. k 3: to porucziam, abi Girzik wsseczkich wyplaczal (ŽILINA 1598); brat brata wiplacal z domu (TURIEC 1672); dom muog sin ma wyplacaty; Pale z winnicy mela macocha manželku Joannesa Almassiho wiplacat fl 2 (KRUPINA 1685); ( 1695)
4. k 4: wiplaczaly gsme capralou dwuch, ktery nechcely daty nicz (KRUPINA 1684); y ginich dlžnikou len z bitkou wiplacza (VACHOTOVICE 1784)
5. k 5: almužny nas od hrychuw wyplaczugy (ŠV 1675); Milost Božj y dokonale hrjchy nasse odpusstj a wyplacuge (LKa 1736)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyplatiť: →speex →vorbis
dary a vyplatia sa les présents et valent
pomoc sa vyplatí priamo l'aide sera versée directement
rokov, aby mohol vyplatiť ans pour payer cette
sa musí vyplatiť priamo doit être versée directement
sa vyplatí najneskôr do 45 est versée au plus tard 45
sa vyplatí v rôznych est versé en différentes
vyplatí najneskôr do 45 dní versée au plus tard 45 jours
vyplatiť desať miliárd štátnych payer les dix milliards de
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu